Tomáš Kriššák
Autor je expert na informačnú bezpečnosť a témy kritického myslenia. Je tiež zakladateľom iniciatívy Sebavedomé Slovensko.
Človek, ktorý prepadol nepravdivým informáciám, je skôr otvorený dialógu, ak sa k nemu správate empaticky a s rešpektom.
Dezinformácie, konšpiračné teórie, hoaxy a iné formy nepravdivých informácií nezahltili len digitálny priestor, ale prirodzene po rokoch intenzívneho pôsobenia prešli aj do hláv a myslí veľkého množstva ľudí po celom svete. Aj na Slovensku počet ľudí, ktorí súhlasia s rôznymi tvrdeniami založenými na konšpiračných teóriách, každoročne stúpa.
Konšpiračné myslenie bolo podľa zistení think tanku Globsec v roku 2020 prítomné až u 56 percent dospelej populácie na Slovensku. Naopak, najmenej náchylní veriť konšpiráciám sú Litovčania (17 %) a Rakúšania (20 %). Príčinou tohto veľkého rozdielu nie je len mimoriadne vysoká aktivita zdrojov nepravdivého obsahu na Slovensku, ale aj nedostatočná kvalita školstva a donedávna chýbajúca akcieschopnosť zo strany štátu. Práve tie ponechali voľné pole pôsobnosti rôznym šarlatánskym webom a dezinformačným zdrojom, pričom štátne inštitúcie nerozvíjali potrebu vlastnej strategickej komunikácie.
Tieto zistenia môžu pôsobiť alarmujúco a hoci sú tieto hodnoty najvyššie v regióne V4, tak ešte stále existuje nádej, že práve empatia, fakty a schopnosť budovať mosty komunikácie v našej spoločnosti pomôžu prinavrátiť dôveru a porozumenie.
Keďže veľká časť populácie prepadla tomu, že javy okolo nás skôr vysvetľujú cez konšpiračné teórie ako cez nudnú realitu, tento text má slúžiť ako pomôcka pre tých, ktorí sa s nimi chcú úprimne zapojiť do konverzácie.
Skrytý pôvod infodémie
Rok 2020 zostane pre celý svet pamätným kvôli pandémii koronavírusu, ktorá si vyžiadala vyše tri milióny obetí a spôsobila rozsiahle ekonomické a spoločenské škody. Spolu s pandémiou však spoločnosť zasiahla aj infodémia, záplava dezinformácií a falošných správ. A práve čoraz väčšia produkcia falošných príbehov tuzemskej dezinformačnej scény mala vplyv na spoločnosť a rozmach konšpiračného myslenia. To je jeden z dôvodov, prečo je táto téma mimoriadne aktuálna a v blízkej budúcnosti bude jej význam iba narastať.
Dezinformácie a zavádzajúca propaganda boli však silno prítomné v slovenskom informačnom priestore aj pred vypuknutím pandémie – len na Facebooku sa nachádza podľa databázy Blbec.online viac ako dvetisíc zdrojov manipulatívneho obsahu.
Pocity strachu, nervozity, ale aj odlúčenia od blízkych a známych vytvárali u celého ľudstva bezprecedentný strach, úzkosti a obavy. To všetko sa premietlo do oveľa väčšej zraniteľnosti a vystaveniu našich kognitívnych defektov možnému zneužitiu zo strany konšpirátorov, šarlatánov a šíriteľov poplašných správ. Práve všetky tieto faktory viedli k nárastu vplyvu dezinformácií a konšpiračných teórií a spôsob, ako obetiam infodémie pomôcť pre absenciu stratégie zo strany štátu, zostáva na občanoch. O to viac je dnes potrebné chápať, akú rolu môžeme v náprave týchto škôd zohrať my všetci.
Prvoradý je rešpekt
Žiadna konverzácia sa nezaobíde bez toho, aby si pri nej jej účastníci vedeli vzájomne vyjadriť rešpekt a vzájomnú úctu. Keď sa rozprávame so svojimi priateľmi či známymi, tento princíp vnímame ako samozrejmosť. No často zabúdame alebo si to niekedy ani nechceme pripustiť, že práve chýbajúci rešpekt a neochota prejaviť úctu k druhému býva základnou bariérou, pre ktorú sa konverzácie s kýmkoľvek pod vplyvom konšpiračných teórií prehupnú do osočovania, osobných útokov a výmeny rôznych logických a argumentačných faulov.
Pri podobných konverzáciách je preto dôležité byť svojou vyzretou verziou, nebrať si veci osobne a na druhú osobu sa v prvom rade pozerať ako na človeka, ktorý má svoje osobné prežívanie, svoje ego, a preto potrebuje, aby mu bol vyjadrený rešpekt.
Hoci nám to môže byť proti srsti, tak návyk pristupovať k druhým proaktívne s rešpektom a úctou bez toho, aby sa tak k nám proaktívne správali oni sami, vedie k tomu, že samotný rešpekt, ktorý do konverzácie prinášame, bude normou aj pre druhú osobu. Nemusí to nastať okamžite, ale moja osobná skúsenosť hovorí o tom, že po troch až piatich výmenách postojov s prejavením rešpektu sa začne konverzácia ozdravovať.
Takýto človek sa začne skôr otvárať dialógu, je viac ochotný počúvať a hlavne nevníma druhého ako nepriateľa či ohrozenie. Treba pripomenúť, že na začiatku je človek pod vplyvom konšpiračných teórií často neochotný akceptovať čokoľvek, čo vybočuje z rámcov konšpiračnej teórie. No práve rešpekt vedie k tomu, že druhá strana začne druhého počúvať, zaujímať sa o argumenty a prichádzať na to, že hoci máme na veci rozdielny pohľad, nie je to zdroj sporu, ale objavovania možností dialógu o téme, na ktorej obom stranám záleží. Tu samozrejme platí, že rešpekt stojí aj na tom, že druhú stranu budeme vedieť a chcieť počúvať aj my sami.
Je preto dôležité poznať svoju motiváciu viesť takéto konverzácie. Ak si myslíme, že je potrebné, aby sme len zmenili názor druhej osoby, tak neuspejeme. Oveľa dôležitejšie je budovať dôveru, dobré vzťahy, spomínaný rešpekt a úctu. Len tak sa nám podarí postupovať v diskusii ďalej. Moja skúsenosť je dokonca taká, že oveľa častejšie sa ešte pred samotným prijatím skeptického stanoviska ku konšpiračnej teórii s druhou stranou dostanem do konverzácie, kde mi človek pomôže pochopiť zdroje svojho citového rozpoloženia.
Viera v konšpiračné teórie nie je len výsledok pôsobenia dezinformačných webov, ale aj objektívnych problémov a ťažkostí v našich životoch a v spoločnosti. Problémy v rodine, v práci, finančné a zdravotné problémy, pocit nedocenenia či depresia, to všetko zaťažuje tých, čo prepadli konšpiračnému mysleniu. Často je teda pomoc v snahe odpútať myseľ človeka od konšpiračného myslenia skôr terapiou. Empatia môže ozdraviť celkové citové rozpoloženie a človek s pokojnejšou mysľou tak môže byť odolnejší voči konšpiračným teóriám a ochotnejší prijať fakty a argumenty.
Lepšie offline ako online
Toto všetko poodhaľuje, že plnohodnotná pomoc nemôže byť poskytnutá online. Nekonečné konverzácie na sociálnych sieťach, obzvlášť tie vo verejných diskusiách, vedú k nepochopeniu a eskalácii konfliktu medzi dvomi a viacerými stranami.
Sám sa držím toho, že ak ma niekto kontaktuje a snaží sa mi cez messenger alebo komentáre odovzdať svoj hnev v podobe rôznych urážok či vyhrážok, tak ho slušne pozdravím a obratom ho požiadam, aby sme si radšej v pokoji zavolali. Ak tí, čo sú ochotní si zavolať, počujú na druhej strane pokojného človeka s rešpektom, vnímanie konverzácie sa môže zmeniť.
V online prostredí sa na seba pozeráme len ako na bublinky textov s malými fotografiami, ktoré si denne čítame vlastným hlasom a ten takýmto online entitám pridáva emócie, ktoré práve prežívame. Tieto emócie môžu byť negatívne a deštrukčné – a práve tie na sociálnych sieťach rámcujú, ako vnímame druhého človeka. Nepoznáme jeho hlas, nevidíme mu do očí, nevieme čítať jeho gestikuláciu či reč tela. No stačí, keď si namiesto chatu zavoláme a ak máme schopnosť udržať dobrú vôľu aspoň prvých 20 sekúnd takejto konverzácie, tak ľudská schopnosť vnímať a dekódovať signály od druhého mení naše emocionálne prežívanie, a tým aj vnímanie druhého človeka.
Ani tu však neplatí, že ide o stopercentný recept. Každému môžu prasknúť nervy aj pri bežnom telefonáte či osobnom stretnutí, no pravdepodobnosť, že výmena skončí katastrofou a hádkami, je oveľa nižšia, ako keď sa rozhodneme s druhou stranou viesť iba neosobnú konverzáciu online.
Mať jasné ciele
Konverzácia s človekom pod vplyvom konšpirácií a dezinformácií je komplexná úloha, ktorá si vyžaduje pochopenie, plánovanie a komunikačné zručnosti. Preto je vlastne každá takáto konverzácia v podstate misia.
Každá misia má svoj cieľ a práve voľba cieľa je často najdôležitejšia súčasť prípravy na podobnú konverzáciu. Pri strategickej komunikácii je cieľom zmena správania. Napríklad odkazy, že fajčenie škodí zdraviu alebo kampane zamerané na používanie bezpečnostných pásov v automobiloch sú typickými príkladmi strategickej komunikácie, v ktorej je cieľom zmeniť správanie veľkej skupiny ľudí tak, aby boli eliminované škody a náklady, ktoré by za ich konanie niesli nielen oni, ale aj celá spoločnosť. Najčerstvejším príkladom je rok stará strategická komunikácia smerom k zvýšeniu ochoty dodržiavať hygienické a protipandemické nariadenia, ako je napríklad nosenie rúšok.
Aj tu môžeme vidieť, aká dôležitá je dôvera, rešpekt a zachovanie úcty k druhým, pretože práve absencia a podkopávanie týchto faktorov sa stali kľúčovými motiváciami pre všetkých, ktorí rúška, často pod vplyvom dezinformácií a propagandy, odmietli nosiť.
Preto je často oveľa lepšie stanoviť si ciele, ktoré sú oveľa bližšie tomu, čo môžeme reálne dosiahnuť. Je takisto dôležitejšie, aby sme pri konverzáciách budovali a zlepšovali naše vzájomné vzťahy a dôveru a až potom sa sústredili na to, aby sa fakty o očkovaní či ľudských právach stali akceptovanými širšou skupinou osôb.
Tiež je dôležité smerovať konverzáciu k témam, kde nájdeme zhodu a pochopenie. Svet prináša miliardy možností na konverzácie a toho, čo nás spája, je násobne viac, ako toho, čo nás rozdeľuje. Z takých základov potom môžeme diskutovať aj o veciach a témach, kde by sme bez podobnej bázy hľadali zhodu len veľmi ťažko.
Ako pomôcť seniorom
Medzi jednu z najzraniteľnejších skupín obyvateľov voči vplyvu dezinformácií patria seniori. Nepravdivé správy a manipulácie sa k nim nemusia nutne dostávať cez sociálne siete, ale vo veľkej miere ich šíria rôzni anonymní rozosielatelia reťazových e-mailov.
V Česku až 47 percent seniorov zlyháva pri kontrole pravdivosti reťazových e-mailov, ktoré často obsahujú dezinformácie či snahu seniorov „ošklbať“ o úspory. Vyše 90 percent seniorov uviedlo, že im chodia falošné e-maily a 20 percent z nich tvrdí, že ich preposielajú ďalej, lebo ich považujú za pravdivé.
Z mnohých dôvodov to predstavuje problém. Seniori sú okrem iného tí, ktorí chodia najviac voliť a pre svoju zraniteľnosť sa tak môžu stať kostrou voličskej základne politikov, ktorí pre svoju moc neváhajú používať aj takéto pokútne techniky. Druhá vec je posilnenie polarizácie v spoločnosti, čo vedie k ešte väčšiemu prehlbovaniu rozdielov a problémov.
Dôležité je preto posilniť dôveru seniorov v médiá, vysvetliť im detaily práce novinárov a to, ako získavajú a overujú fakty. Takisto musíme veriť v ich schopnosť myslieť a rozhodovať sa za seba. Seniori potrebujú poradiť a získať spoľahlivé návyky na overovanie informácií, ďalej si už vedia poradiť samostatne. Takisto im však môže pomôcť vysvetlenie psychologického pozadia manipulácie a propagandy.
Potrebné je najmä robiť všetko preto, aby sme neprehlbovali ich nedôveru. Veľký problém môže predstavovať sociálna izolácia. V tej sa seniori nachádzali aj pred obdobím koronakrízy, tá to však ešte zhoršila. Ak budeme s našimi staršími rodinnými členmi tráviť viac času alebo sa im aspoň pravidelne ozveme, môže pomôcť aj to, ak sa porozprávame o veciach, ktoré naposledy čítali a na ktoré môžu mať iný názor – empaticky, s dodržaním vzájomnej úcty, no aj s použitím faktov.