Štefan Zora, pôvodným menom Salzer, sa narodil 16. októbra 1949 v Bratislave v rodine židovského pôvodu. Otec Rudolf Salzer, Hurbanovčan s maďarskými koreňmi, sa v súlade s názvom vtedajších cigariet rozhodol krátko po druhej svetovej vojne zmeniť priezvisko na Zora. Bola to veľmi sofistikovaná, mestská rodina, ktorá oslavovala len základné židovské sviatky. Lenkina mama sa ako slobodná Bergerová narodila na Podkarpatskej Rusi a bola o sedem rokov mladšia ako jej druhý manžel Rudolf. Na rozdiel od Štefanovho otca bola z veľmi zbožnej, poľnohospodárskej rodiny, kde náboženstvo hralo dôležitú úlohu. Rudolfa v roku 1944 odviezli do pracovného tábora v Budapešti a krátko nato jeho najbližších, manželku, dcéru a matku, odviezli do koncentračného tábora Osvienčim, kde ich okamžite zavraždili. Ako jediný prežil, aj kvôli nízkemu počtu dozorcov, ktorí počas presunu strážili jeho pracovnú skupinu. Prvých šesť rokov Štefanovho života prežila nová rodina v Hurbanove. Po zatknutí jeho otca pre nepravdivú správu sa po niekoľkých mesiacoch väzenia rodina presťahovala do Bratislavy. Rodičia si všimli aj synov herecký talent, ktorý sa lepšie rozvíjal vo veľkomeste. Vďaka úspešnému konkurzu na rozprávku počas základnej školy sa Štefan stal na štyri roky súčasťou detského rozhlasového dramatického krúžku. Objavil sa v najrôznejších televíznych a rozhlasových programoch, dokonca získal menšie úlohy v divadelných hrách. V štúdiu pokračoval na vtedajšej Strednej všeobecnej škole na Novohradskej ulici, kde sa na lyžovačke v roku 1966 stretol s desivou formou antisemitizmu. Jeho detaily popisuje video „Zdravím spolužiakov“. Rozhodol sa odísť z herectva a vybral sa študovať medicínu. Vstup vojsk Varšavskej zmluvy do Československa ho zastihol vo Francúzsku, kde dostal telegram od matky, aby okamžite dorazil do Viedne, odkiaľ ho vyzdvihnú. Vybavila mu študentské víza, vďaka ktorým mohol ísť domov. Opäť začal na medicíne vo Viedni, kde získal aj štipendium. Týždeň po promócii sa oženil s partnerkou Martou, ktorá tiež pochádzala z Bratislavy. Rok ešte pôsobili vo Viedni, no po šiestich mesiacoch v USA sa Štefan rozhodol opäť emigrovať. Do Ameriky už zobral manželku a vtedy len trojmesačného synčeka, ktorý sa narodil v Rakúsku. Jeho druhé dieťa, dcéra Miriam, sa narodila v Kansase. Po 25 rokoch sa Štefan druhýkrát oženil, s terapeutkou so židovskými koreňmi. Dnes je z neho veľmi šťastný otec a starý otec,
s vlastnou psychiatrickou klinikou v Amerike.
Tento príbeh bol zdokumentovaný vďaka podpore projektu Dokumentujeme príbehy 20.storočia – židovská menšina, ktorý podporilo Ministerstvo kultúry SR.
Celý príbeh pamätníka nájdete v online archíve Memory of Nations.