František Alexander sa narodil v roku 1948 v Bratislave do židovskej rodiny. Otec vyštudoval elektrotechniku na nemeckej vysokej škole technickej v Brne. Pracoval vo firme Edison, neskôr Technokov. Mama pracovala ako učiteľka na židovskej ortodoxnej škole na Zochovej ulici, ako jej otec. Mamin materiský jazkyk bola maďarčina. Mama ako štátna zamestnankyňa spolu s dedkom dostali rezortnú výnimku. Jej rodinu odviezli až v roku 1944 a nikto neprežil.
Otec s mamou sa dostali do posledných transportov a podarilo sa im prežiť holokaust. Rodičia po vojne uvažovali nad emigráciou, ale otec mal dobrú prácu. Stretli ľudí, ktorý sa vrátili z Palestíny a opisovali, aký je tam ťažký život.
Na základnú školu chodil František na Zochovej ulici. Navštevoval fotokrúžok v Pionierskom paláci a husle na umeleckej škole. Pokračoval na Strednej vzdelávacej škola na Novohradskej ulici. Absolvoval Spartakiádu v Prahe na Strahove v roku 1965. Počas strednej školy hrával na husliach v maďarskom súbore Mladé srdcia. Na vysokej škole v súbore Technik. Od roku 1966 – 1971 navštevoval Prírodovedeckú fakulta Univerzity Komenského odbor matematika.
Po skončení vysokej školy urobil konkurz do Vojenské umeleckého súboru (VUS). V júli nastúpil na Vojenské cvičenie na Tureckom vrchu, ktoré trvalo mesiac. V auguste nacvičoval programu a od septembra mali s VUS zájazdy po vojenských jednotkách po celom Československu. Po ukončený povinnej vojenskej služby nastúpil na Katedru matematiky a elektrotechnickej SVŠT a na Fakulte informatiky a informačných technológií, ktorá sa neskôr osamostatnila, pôsobil do roku 2004. Paralelne bol od roku 1993 až do 2009 výkonný predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike a ešte mal kapelu.
Tento príbeh bol zdokumentovaný vďaka podpore projektu Stories of 20th Century – The second generation Holocaust survivors (recording), ktorý podporil Dutch Jewish Humanitarian Fund.
Celý príbeh pamätníka nájdete v online archíve Memory of Nations.