Tomasz Robert Anusiewicz sa narodil v meste Warszawa 25. novembra 1955. Po babke z otcovej strany mal tatárske korene, ktoré zdedil aj jeho mladší syn. Jeho otec Ryszard pôsobil počas 2. svetovej vojny ako kuriér pri partizánoch AK – Armii Krajovej. Za „odmenu“ bol Sovietmi poslaný do pracovného tábora na Ural, kde fáral v bani. Po návrate sa ukrýval, keďže mu hrozil ďalší trest. Slobodne dýchať mohol po amnestiách, ktoré boli v Poľsku vydané v októbri 1953 po uvoľnení súvisiacom so Stalinovou smrťou. Jeden z otcových bratov, ktorý bol kňazom, však dopadol oveľa horšie. Po tom, ako ho odviezli do tábora Dachau, ho už nikto z rodiny nevidel. Tomasz ako malý našiel záľubu v jazykoch, ktoré ho sprevádzali celým životom.
Urobil si sprievodcovský kurz a sprevádzal ľudí aj počas socializmu po celom svete. Neraz musel riešiť problémy súvisiace s nenavrátením sa niektorých turistov naspäť domov. Vďaka svojim výletom si našiel mnoho priateľov po celom svete. Prostredníctvom ich rozprávaní, ale aj na vlastnej koži spoznával dejiny jednotlivých krajín. Cestovanie mu prinieslo mnoho neobyčajných zážitkov. V Československu sa s ním priatelia báli nahlas rozprávať kvôli odpočúvaniu. Na ukrajinsko-rumunskej hranici ho s rodinou takmer zatkli, lebo si mysleli, že písmenom B, ktoré sa v ruštine číta ako V, má označené v mape vojenské ciele. V Rumunsku ho zatkli pre údajnú snahu prekročiť hranicu do Juhoslávie. Bol jedným z mála nestraníkov, ktorého komunistický režim nezastavil v osobnom rozvoji.
Po páde režimu sa rýchlo zorientoval a začal pracovať v korporáciách, ktoré ho zaviedli až do Afriky. Tu priamo v centre diania sledoval rokovania o ukončení bojov v Angole. S mozambickými utečencami sa vracal domov po dlhotrvajúcej občianskej vojne. Po návrate z Afriky sa vrátil do Poľska. Neskôr prišiel na Slovensko, kde ako sám vraví, žije šťastne už 21 rokov.
Príbeh pamätníka sme zdokumentovali vďaka projektu Príbehy poľskej národnostnej menšiny, ktorý bol podporený Fondom na podporu kultúry národnostných menšín.
Celý príbeh pamätníka nájdete v online archíve Memory of Nations.