Agnesa Piasecká sa narodila 29. januára 1954 v Jablonci nad Nisou.
Príbuzní z matkinej strany pochádzali z Oravy, konkrétne zo Zákamenného. Agnesa bola vychovávaná svojim otčimom, Jánom Slivkom. Po roku 1948 bol Agnesin dedko označený za kulaka, a keďže vlastnil veľké hospodárstvo a rozsiahle pozemky, bol povinný odvádzať štátu takzvaný kontingent. V roku 1970 sa aj pre nie úplne vyhovujúce domáce prostredie Agnesa rozhodla pre štúdium na Strednej zdravotníckej škole v Prešove, kde o tri roky neskôr úspešne zmaturovala ako pôrodná asistentka. Hneď potom sa rozhodla nastúpiť ako zdravotná sestra na psychiatrické oddelenie v Šternberku, kde v roku 1971 ešte ako študentka brigádovala. Medzičasom sa však v Stropkove zoznámila so svojim budúcim manželom, ktorý študoval v Košiciach. V Šternberku dlho nepobudla a v roku 1974 sa mladým manželom narodil ich prvý syn, Aleš. Agnesa má so svojím mužom spolu osem detí, päť synov a tri dcéry. Ešte v Šternberku sa zoznámila s priateľkou svojej tety, ktorá študovala na bohosloveckej fakulte a mala prístup k vtedy zakázanej literatúre. Agnesu priviedla k samizdatom, vďaka ktorým sa dozvedela mnoho vecí, ktoré sa v škole neučili. V roku 1974 sa rodina presťahovala do Košíc, kde sa Agnesa intenzívne venovala kresťanským aktivitám. Zúčastnila sa aj púte do Velehradu v roku 1985, kde urobila i mnoho fotografií, ktoré potom premietala u seba doma. Počas Nežnej revolúcie prednášala pred obrovskou masou ľudí v Košiciach požiadavky VPN, ktoré prišli z Prahy. Nasledujúci rok hneď v januári bola Agnesa kooptovaná do Rady národného výboru mesta Košice. Neskôr počas deväťdesiatych rokoch podnikala spolu s manželom a v malom obchodíku sa dlhých šestnásť rokov venovala práci ekonómky. V súčasnosti je Agnesa na dôchodku a túto životnú etapu si veľmi pochvaľuje.
Príbehy pamätníkov a pamätníčok boli zdokumentované vďaka projektu, ktorý podporila Nadácia Slovenskej sporiteľne.