Helena Gerec sa narodila 6. októbra 1945 v sliezskych Katoviciach slovenskej mame a poľskému otcovi.
Jej rodičia sa zoznámili počas druhej svetovej vojny v Nemecku, kam odišli z chudobných rodín za lepším zárobkom. Helenini rodičia sa spoznali na jednej z tanečných zábav, akými sa aj počas vojny zabával pracujúci ľud. Keď sa blížil koniec vojny a Hitlerove Nemecko sa ocitlo v obkľúčení spojeneckých vojsk, videli, že nemá zmysel ostávať a z krajiny ušli. Po vojne si otec ako vyučený mäsiar založil malý obchod, v ktorom predával vlastné produkty a okrem toho sa venoval svojim milovaným koňom. V Poľsku nebolo malopodnikanie zakázané ako neskôr v Československu a s pomocou manželky, ktorá sa rýchlo všetko naučila, sa im celkom darilo. Helena vychodila sedemročnú základnú školu v Katoviciach a potom, keďže prejavovala umelecké sklony, jej mama našla päťročnú umeleckú priemyslovku s maturitou v Piotrowiciach, kde nastúpila na štúdium fotografie. Vo veku 22 rokov sa vydala za Slováka z Košíc. Od roku 1967 žije v Košiciach a to až dodnes. Od roku 1968 až do odchodu do dôchodku v roku 2000 bola fotografkou vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach. Ďalších desať rokov pracovala na čiastočné úväzky na rôznych pozíciách, medzi iným vo filharmónií a bábkovom divadle. Aj v čase dokumentovania je ešte aktívna v spevokole a turistike, navštevuje večerné kurzy a stará sa o päť vnúčat.
Príbeh pamätníčky bol zdokumentovaný v rámci projektu Dokumentovanie Príbehov 20. storočia poľskej národnostnej menšiny, ktorý podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín.