Vladimír Pešek sa narodil 20. februára 1940 v západočeskej metropole Plzeň.
Svoje detstvo a dospievanie prežil v obci Horní Bělá, cez ktorú v období existencie Protektorátu Čechy a Morava viedla sudetská hranica. Ako dieťa tak bol očitým svedkom povojnového vysídľovania nemeckej menšiny z oblasti Sudet. V rokoch 1954 – 1958 absolvoval stredoškolské štúdium na Střední průmyslové škole strojnické v Plzni. Po úspešnom zložení maturitnej skúšky začal pôsobiť v Závodech V. I. Lenina v Plzni (ZVIL), známych najmä pod názvom Škoda-Plzeň, ako pomocný konštruktér. V roku 1959 dočasne opustil zamestnanie a nastúpil na povinnú vojenskú službu do Aše ako člen pohraničnej stráže. Počas obdobia výkonu povinnej vojenskej služby sa stal šoférom vojenskej kontrašpionáže, pre ktorú zabezpečoval aj fotografické materiály. Z dôvodu vypuknutia studenej vojny mu bola neskôr služba predĺžená o ďalšie tri mesiace. V roku 1962 nastúpil späť do ZVIL a stal sa členom pracovného tímu, ktorý dohliadal na sprevádzkovanie prvej 100 megawattovej turbíny v Československu. Následne začal pôsobiť na novom pracovnom úseku v jadrovom výskume, vďaka čomu sa niekoľkokrát pracovne ocitol v atómovej elektrárni Jaslovské Bohunice. V roku 1964 absolvoval v rámci špeciálneho projektu zahraničnú pracovnú cestu do Talianska, ktorej súčasťou bola exkurzia v atómových elektrárňach Garigliano a Latina. O rok neskôr vycestoval opakovane za hranice železnej opony vďaka tomu, že sa ako oblastný predseda Československého zväzu mládeže stal súčasťou výmenného zájazdu do Francúzska. V roku 1965 sa oženil a usadil v Piešťanoch. V rokoch 1965 – 1973 pôsobil v atómovej elektrárni Jaslovské Bohunice, kde bol niekoľkokrát ocenený za svoje zlepšovacie návrhy. Od roku 1974 začal pôsobiť v Závodoch priemyselnej automatizácie (ZPA) na úseku predmontážnej kontroly. Počas svojho pôsobenia v ZPA absolvoval externé nadstavbové štúdium na Českém vysokém učení technickém v Prahe, kde študoval odbor hospodárenie teplom. Po nežnej revolúcii začal podnikať a založil si firmu, ktorá sa špecializovala na montáž fotovoltaických systémov, solárnych kolektorov a tepelných čerpadiel. Od roku 2000 je na dôchodku a rekreačne sa venuje vinárstvu. S manželkou Vlastou má dvoch synov – Miroslava a Branislava.
Príbeh pamätníka bol zdokumentovaný v rámci projektu Dokumentovanie Príbehov 20. storočia českej národnostnej menšiny, ktorý podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín.