Lucia G. Stach
Autorka je kurátorka zbierok moderného a súčasného umenia v Slovenskej národnej galérii.
Umenie je médiom pre spoločenské komentáre, priestorom na posúvanie hraníc a spochybňovanie noriem. Prejavy nenávisti a predsudkov sa objavujú najmä v podobách, ktoré majú za cieľ poukázať na ich vážne dôsledky. Hoci vo všeobecnosti môžu takéto prejavy upevňovať stereotypy, podnecovať násilie a vytvárať nepriateľské prostredie pre marginalizované skupiny, v oblasti umenia ide takmer vždy o interpretáciu skutočných udalostí s úmyslom upozorniť na ne a otvoriť diskusiu.
Výnimkou sú samozrejme umelecké diela ako politické nástroje, napríklad vojnové propagandistické diela a umenie v službách totalitných režimov, prejavujúce nenávisť na masovo rozšírených plagátoch aj v zdanlivo nevinných periodikách, ako sú humorné časopisy. Podľa Petry Hanákovej boli propagandistické plagáty a brožúry, karikatúry v humoristickom časopise Kocúr či v Ľudových novinách počas obdobia tzv. slovenského štátu väčšinou homemade. „Mentálne škody, ktoré ľudácka propaganda narobila v hlavách ,starých Slovákov‘, sú dodnes hmatateľné, preto je také dôležité znovu a znovu pripomínať túto obraznosť.“
Neznámy autor: Protižidovské karikatúry z humoristického časopisu Kocúr – Arizačné pramene vyschly, treba hľadať nové. 1942
Časopis, kolorovaná kresba tušom, papier, tlač; Univerzitná knižnica, Bratislava
Neznámy autor: To sú skutky čechoboľševizmu! 1944
Plagát, papier, tlač; Slovenský národný archív
Hmota budúcnosti
V Slovenskom múzeu dizajnu je uložená žltá hviezda od neznámeho dizajnéra, ktorá sa lisovala z nového termoplastu Futurit. Ako píše Maroš Schmidt, rodina človeka, ktorý vynašiel a vyrobil „hmotu budúcnosti“, bola zavraždená a pracovalo sa s ňou ako s materiálom nového štátu. Odznak „v tvare židovskej hviezdy s reliéfnymi písmenami HŽ (hospodársky Žid)“ bol určený pre občanov židovského pôvodu, ktorí boli ponechaní vo verejnom a hospodárskom živote ako „hospodársky dôležití Židia“.
Neznámy autor: Židovská hviezda, označenie HŽ (Hospodársky Žid). 40. roky 20. storočia
Termoplast, lisovanie. Zbierka Slovenského múzea dizajnu
Post-Komunikácia
Rozhodovanie o tom, čo predstavuje nenávistný prejav v umení, môže byť subjektívne, čo vedie k obavám z cenzúry. Niektoré koncepty Júliusa Kollera zo 70. rokov sa priamo zaoberali témou komunikácie. Situáciu umelca v socialistickej krajine interpretoval ako mimozemský pozorovateľ s využitím motívov z konšpiračných teórií, napríklad „diabolský trojuholník“.
Július Koller: Post-Komunikácia. 1976; Post-Komunikácia – Svet. 1973
Konceptuálny objekt; fixka, papier; Zbierka Slovenskej národnej galérie
Rómska identita aj holokaust
Mnohí súčasní umelci často pracujú s interpretáciami manipulatívnych spôsobov, ktorými komunikuje umenie propagandy, a so zneužívanými emóciami, aby vyvolali kontroverziu a diskusiu. Súčasné publikum je tiež čoraz viac scitlivené na nenávistné prejavy, rasové stereotypy a dehumanizujúce zobrazenia. Nenávistné prejavy vo feministickom umení sú napríklad zložitou a viacrozmernou témou, pretože sa v nich prelínajú otázky rodu, identity, moci a vyjadrovania. Niektoré feministické umelkyne využívajú nenávistné prejavy alebo urážlivý obsah strategicky na kritiku patriarchátu a vyvolanie diskusie o rodovej nerovnosti.
Aktuálne prebieha samostatná výstava Emílie Rigovej (a.k.a. Bári Raklóri) v Synagóge – Centre súčasného umenia, ktorá patrí k trnavskej Galérii Jána Koniarka. Na komentovanej prehliadke bolo okrem kurátorského sprievodu Niny Vrbanovej o sugestívnej audiovizuálnej inštalácii naozaj zážitkom počuť svedectvo umelkyne o svojej rómskej a ženskej identite práve v Pamätný deň rómskeho holokaustu (2. augusta).
Diváci a diváčky z rôznych komunít mali možnosť nahliadnuť aj do vlastných spomienok: boli medzi deťmi, ktoré v škole pokrikovali na spolužiačku, že je cigánka a dávali jej mydlo do lavice? Alebo naopak v detstve znášali šikanu za inakosť na vlastnej koži? Boli v puberte súčasťou majoritnej rodiny, alebo zažili, ako sa ich rómsky brat či bratranec vrátil zo zábavy s reznými ranami či s prebodnutým bruchom len preto, kým je a ako vyzerá?
Tri hlavné časti výstavy sú komponované po pozdĺžnej osi celého priestoru bývalej sakrálnej stavby. Centrálna inštalácia pozostáva z hliníkovej vane natretej smolou, nad ktorou je baldachýn z fotoplátna zachytávajúceho výjav z autorkinej performance ako (rómskej) ženy splývajúcej s prírodou. Fotografia, ktorú s objektom vane spája textília s typickou rómskou potlačou, pôsobí ako scéna s utopenou Oféliou, ktorá trpí za nevyriešené viny všetkých. Šatka s týmto motívom sa objavuje v obidvoch videách, ktoré podľa autorky predstavujú minulosť a budúcnosť Rómov. Jedno vzniklo ako záznam performance priamo v Osvienčime, do ktorého hrá autorsky upravené halgató z rómskeho pohrebu, a druhé na Coney Island v New Yorku. Ako hovorí samotná Bári Raklóri: „Od roku 2014 som robila 2. august na rôznych miestach Európy. Vytvorila som veľa autorských inštalácií či výstav smerovaných k tomuto dátumu a pripomienke toho, na čo sa generácie Rómov snažili vo svojom spomínaní (najmä pred rodinou) zabudnúť.“
Emília Rigová a.k.a. Bári Raklóri: UNTITLED. 2023
Multimediálna inštalácia; Synagóga – Centrum súčasného umenia, GJK Trnava