Vladimír Kubanka (*1958)

Vladimír Kubanka sa narodil 30. októbra 1958 v Šumperku. Jeho mama Alžbeta, rodená Hudecová sa narodila v roku 1924 v Komárne. Korene jej rodiny siahali do Česka a Turecka.

Vladimírov otec Ondrej sa narodil v roku 1919 v Banskej Štiavnici. V čase Vladimírovho narodenia bývala jeho rodina v Šumperku. Potom sa presťahovali do Bratislavy, kde si jeho otec našiel prácu v Slovnafte ako kultúrny referent na odborovom hnutí. Základnú deväťročnú školu navštevoval v Krasňanoch, v Bratislave od roku 1965. Z tohto obdobia si pamätal aj na to, ako ho v škole učiteľky bili. Čoskoro musel prestúpiť kvôli tomu, že ho kvôli otcovým nezhodám svedením chceli nechať učiteľky prepadnúť. Potom už so známkami nemal problémy. Jeho rodičia sa v roku 1967 rozviedli. Brat Bohumil v tej dobe býval na internáte a pracoval tiež v Slovnafte. Z vpádu vojsk Varšavskej zmluvy si pamätá, ako chcel ísť ráno do letnej školskej družiny a musel ostať doma. Základnú školu skončil pamätník v roku 1975. Pre ďalšie štúdium si chcel vybrať niečo s jadrovou fyzikou alebo astrofyzikou. Nakoniec sa rozhodol pre novú priemyslovku v Trnave. Po škole bol krátko zamestnaný v jadrovej elektrárni a potom išiel študovať učiteľský smer, odbor matematika – fyzika. V praxi ale nakoniec pracoval najmä ako IT-odborník (programátor, analytik, technik). Pamätník sa v mladosti stretával hlavne s mužmi, ale považoval sa za bisexuálneho človeka. V súčasnosti spadá pod označenie pansexuálny človek. Osvetu o svojej orientácii robil už na vysokej škole. S odborníkmi spolupracoval aj na zlepšováku pre diagnostiku HIV. Počas komunizmu mal v lekárskej správe záznamy o svojej homosexualite, ktorá bola až do roku 1993 považovaná za psychickú chorobu. Stal sa členom združenia Ganymédes, aktivity s nimi ale prerušil, keď sa koncom 90-tych rokov presťahoval s mamou do Banskej Bystrice. Tam nakrátko vstúpil do Sociálnodemokratickej strany Slovenska. Od roku 2011 sa pravidelne zúčastňuje na bratislavských a košických Prideoch, ale aj vo Viedni a v Prahe.

Tento príbeh sme natočili vďaka projektu Príbehy 20. storočia, ktorý podporil Nadačný fond Telekom pri Nadácii Pontis.