Marián Leško sa narodil 1. augusta 1954 v Prešove a celé detstvo prežil v dedinke Ostrovany.
Otec Ján zomrel v tom istom roku a mamička Helena ostala sama na tri deti. Pracovala ako upratovačka v škole a súčasne bola zamestnaná aj na miestnom družstve, kde neskôr počas základnej školy brigádoval aj Marián. Školu začal navštevovať v roku 1962 v Ostrovanoch, ale od piateho ročníka prestúpil do Šarišských Michalian. Pred nástupom do posledného ročníka zasiahli Československo udalosti augusta 1968. V roku 1969 nastúpil na chemickú priemyslovku do Svitu a počas leta brigádoval v Chemosvite. Následne sa rozhodol pre štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, hoci sa riaditeľ strednej školy zdráhal napísať mu odporúčanie. Vysokoškolské štúdium ukončil v júni 1978 a zamestnal sa v Krajskom pamiatkovom ústave. Už októbri toho istého roku však musel odísť na vojenčinu, počas ktorej ukončil rigorózne konanie a následne sa zamestnal na univerzite. Po sobáši s Máriou sa v roku 1982 presťahoval za manželkou do Bratislavy a zamestnal sa v redakcii Nové slovo, ktoré bolo tlačovým orgánom KSS. V tom čase už bol členom strany. Keďže rozumel ruskej politike, po prepuknutí Gorbačovovej perestrojky navštevoval často Moskvu a v Československu bol pozývaný na rôzne besedy. Marián zotrval v Novom slove až do roku 1991 a od začiatku nasledujúceho roka začal pôsobiť v denníku Pravda. V roku 1994 kandidoval vo voľbách do NR SR za Spoločnú voľbu, ale neuspel. Po kritike mečiarizmu, čo sa nestretlo s pochopením v redakcii, sa rozhodol v roku 1995 prejsť do denníka Sme a pracoval tam až do roku 2008, keď prešiel do Trendu. Po odchode z kancelárie prezidentky Zuzany Čaputovej pracuje v Denníku N, nahráva podcasty s Monikou Tódovou a účinkuje v televíznej relácii Sedem.
Tento príbeh sme natočili vďaka projektu Príbehy 20. storočia, ktorý finančne podporila Nadácia Slovenskej sporiteľne.