Teoretický fyzik Vladimír Balek sa narodil 1. novembra 1953 v Bratislave, do rodiny lekárov.
Bol druhým dieťaťom, keďže mal ešte staršiu sestru Natáliu. Vladimírov otec Ferdinand sa narodil v roku 1919 a pochádzal z Oravy, z obce Mútne. Vladimírova matka Nina Světozárová, pôvodom Ruska bola o dva roky mladšia od otca a narodila sa vo vtedajšom Carihrade, dnes známom ako Istanbul. Miesto narodenia nebolo zďaleka náhodné. Nakoľko jej otec Vladimír bol ministrom osvety vo vláde vtedajšej Kozáckej republiky. Po zvrhnutí vlády musel s celou rodinou ujsť pred boľševikmi, pričom jediná trasa viedla cez Carihrad. Po vychodení ruského gymnázia sa rozhodla rovnako pre štúdium medicíny na Univerzite Karlovej, pričom sa z nej stala pediatrička. Vladimír počas štúdia na strednej škole svoj záujem o prírodné vedy, a teda najmä o fyziku len prehĺbil. Jeho talent si začali všímať dokonca už aj učitelia. Veľmi rád riešil slovné úlohy, zaoberal sa geometriou či konštrukčnými príkladmi. I keď mamička túžila mať zo svojho syna skôr architekta, Vladimír sa svojho sna nevzdal a v roku 1972,sa stal študentom Univerzity Komenského, fakulty matematiky, fyziky a informatiky. Po dvoch rokoch všeobecného štúdia si zvolil katedru teoretickej fyziky. Po úspešnom absolvovaní univerzity v roku 1977 sa stal ašpirantom, teda mohol absolvovať postgraduálnu formu. Ako ašpirant bol vyslaný do Arménska, kde strávil veľmi plnohodnotné tri roky. Venoval sa téme super hustých nebeských telies. Po ašpirantúre v roku 1980 bol prijatý už ako zamestnanec Univerzity Komenského. Od začiatku učil, ale zároveň sa venoval aj výskumu. Okrem teoretickej fyziky si obľúbil aj kozmológiu a to najmä po roku 1983, po prednáške Stephena Hawkinga. Okrem vedy Vladimíra začalo zaujímať aj divadlo, ku ktorému mal blízko vlastne od čias školského časopisu, ktorý spoluzakladal. Od roku 1991 päť rokov pôsobil v divadle GUnaGU. Pôsobil ako herec s menšími rolami, neskôr sa podujal tiež písania mnohých textov. V súčasnosti je už docent vysokej školy, no čoraz viac rozmýšľa nad odchodom do akademického dôchodku.
Tento príbeh sme natočili vďaka projektu Príbehy 20. storočia, ktorý finančne podporila Nadácia Slovenskej sporiteľne.