Prof. PhDr. Ján Mlynárik, CSc. sa narodil 11. februára 1933 vo Fiľakove, v rodine kováča. Maturoval v roku 1952 na gymnáziu v Lučenci a v roku 1957 úspešne absolvoval štúdium histórie na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Rovno po ukončení štúdií začal vyučovať históriu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a v rokoch 1959 – 1969 aj na Akadémii múzických umení v Prahe.
V 60. rokoch patril medzi reformných komunistov. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 bol vylúčený z KSČ a musel odísť z vysokej školy. Aj napriek svojmu vzdelaniu a akademickej praxi musel pracovať ako robotník – najprv ako kulisár v Národnom divadle v Prahe a neskôr ako kurič v pražskej kaviarni Slávia.
Ján Mlynárik sa však nevzdal. Medzi prvými podpísal Chartu 77 (viaceré historické zdroje ho uvádzajú ako vôbec prvého slovenského signatára Charty 77).
V roku 1981 bol na trinásť mesiacov komunistickou mocou uväznený. Následne sa na neho sústredila ŠTB a v rámci akcie Asanácia bol nútený z Československa emigrovať do Západného Nemecka. V Mníchove pracoval na voľnej nohe pre rádio Slobodná Európa, BBC a Deutschlandfunk.
Po páde komunizmu sa v roku 1990 vrátil do Prahy, kde prevzal post docenta na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. Svoje štúdie, články a dokumenty k dejinám čs. historiografie z rokov 1969 – 1989 zhrnul v súbore Diaspora historiografie (1998). Angažoval sa aj v politike. Vo voľbách v roku 1990 zasadol za VPN do slovenskej časti federálnej Snemovne národov.
Po rozdelení Československa zostal žiť v Prahe. Ako editor sa venoval dielu Dominika Tatarku, Milana Rastislava Štefánika a Ivana Dérera. Od roku 1993 bol predsedom Zväzu Slovákov v Česku. V roku 1998 obhájil pred Vedeckou radou Filozofickej fakulty profesúru novodobých českých a slovenských dejín.
Ján Mlynárik zomrel 26. marca 2012 v Prahe.
Česť jeho pamiatke!
Foto: ČTK