Dnes si pripomíname výročie úmrtia národohospodára, právnika, pedagóga a protinacistického odbojára Imricha Karvaša (*1903 †1981).
Po rozbití Československa potreboval Slovenský štát odborníkov, a preto ho Jozef Tiso osobne, aj napriek tomu, že vedel o Karvašovej politicko-spoločenskej orientácii (prívrženec ČSR, slobodomurár, demokrat, manželka českej národnosti), vyzval na spoluprácu. Karvaš sa dokonca stal guvernérom Slovenskej národnej banky.
Aktívne sa zapojil do príprav SNP a svojimi znalosťami zabezpečil financie ale aj materiál pre povstalcov, ale aj obyvateľov na povstaleckom území. V septembri 1944 ho zatklo gestapo, nacisti ho vypočúvali v Berlíne a prešiel si mnohými koncentračnými tábormi. Ako „zvláštnemu politickému väzňovi“ sa mu ušlo aj „špeciálne zaobchádzanie“ a ako spomienku na túto dobu si odniesol trvalé poškodenie oka, epilepsiu a ťažké psychické traumy.
Po vojne ho Národný súd zbavil obvinení z kolaborácie s nacistami a ľudákmi a boli uznané jeho zásluhy v odboji. Keďže odmietol spoluprácu s komunistickou stranou, po prevrate vo februári 1948, stal sa pre režim opäť nežiaduci a čakali ho vypočúvania, odsúdenie a väzenie.
Ako človek, ktorému podlomili zdravie a vôľu nacisti, komunisti len dokončili to, čo predošlý toalitný režim začal. Po druhom obvinení a odsúdení pre špionáž a velezradu na sedemnásť rokov väzenia v roku 1958 sa mu vo väzení v Ilave obnovili vážne zdravotné problémy a takmer prišiel o zrak.
Za celoživotné dielo a zásluhy o demokraciu a ľudské práva sa mu dostalo uznania až po jeho smrti a po páde komunistického režimu.
Česť jeho pamiatke!
Foto: historylab.dennikn.sk