Lucia G. Stach
Autorka je kurátorka zbierok moderného a súčasného umenia v Slovenskej národnej galérii.
Koniec sveta, diabol a čarodejnice
Jedným z fenoménov, ktorý ani v súčasnosti neprestáva sýtiť predstavivosť konšpirátorov na celom svete a vo všetkých náboženských aj sekulárnych spoločenských systémoch, je blížiaci sa koniec sveta, armagedon – deň posledného súdu, apokalypsa – nový začiatok na ruinách starého poriadku. Myšlienka, že sa neodvratne blížime ku koncu času, formovala vo veľkej miere aj kultúru a umenie. Predovšetkým však podnecovala fanatické snahy samozvaných vizionárov nachádzať a interpretovať znamenia, ktoré ho ohlasujú, najmä v šírení hoaxov v úrodnom prostredí sociálnych sietí postfaktuálnej doby.
Kunsthistorička Eleanor Heartney sa vo svojej novej knihe Doomsday Dreams zaoberá apokalyptickými motívmi v súčasnom umení na pozadí historických koncepcií a momentov ich aktualizácie v dnešnej (najmä americkej) spoločnosti. „Dnes je apokalypsa obľúbeným pojmom pre konečné riešenie. V politickom, populárnom a literárnom diskurze slúži ako skratka pre všetky typy prírodných, sociopolitických, ekonomických katastrof a osobných nešťastí. Ale jej pôvodný význam je menej pesimistický. Slovo apokalypsa pochádza z gréckeho pojmu pre odhalenie alebo pre zdvihnutie závoja. Ako sa uvádza v Knihe zjavenia v Novom zákone, apokalypsa je odpoveďou na problém zla. Vysvetľuje, ako môže byť svet stvorený dobrým a všemocným Bohom taký plný neprávosti, bolesti a utrpenia. Apokalyptický príbeh dáva zmysel zjavnému chaosu dejín, pretože na ne nazerá ako na nevyhnutný vývoj božského plánu, ktorého koniec je prednastavený už v jeho počiatku. Zlo, ktoré na svet zostúpilo zo Satanovho vzopretia sa voči Bohu a spôsobilo pád človeka zo stavu milosti v Rajskej záhrade, je napokon porazené na Konci časov, čo vedie k obnoveniu morálneho poriadku a vyzdvihnutiu Spravodlivých po zvyšok večnosti.“
Predstava blížiaceho sa Mesiáša, ktorý sa vráti v sláve, aby obnovil poriadok sveta a nastolil vládu mieru a spravodlivosti, bola na jednej strane útechou biednych, na druhej strane bola mocným nástrojom revolučných zápasov v cirkvi aj v spoločnosti. Rozdeľovanie ľudí na vyvolených a zatratených, na verných a na heretikov vždy úspešne roztváralo spoločenské nožnice a podľa Normana Cohna vytváralo naratívy apokalyptického „revolučného milenarizmu“, veľmi populárneho napríklad aj medzi veriacimi a podporovateľmi republikánskej politiky v súčasnej Amerike, nehovoriac o fanatickej apokalyptickej politike tzv. Islamského štátu. Cohn spája revolučný milenarizmus nielen s rôznymi kresťanskými sektami posledných dvoch milénií, ale aj s modernými ideologickými fenoménmi ako nacizmus, fašizmus a marxizmus. Všetky totiž smerujú „k zdieľaniu kolektívnej mentality inšpirovanej možnosťou kataklizmatických transformácií, z ktorých sa zrodí nový svetový poriadok“.
Krištof Kolumbus napísal v jednom z posledných listov okolo roku 1500: „Boh ma ustanovil poslom nových nebies a novej zeme, o ktorých hovoril v Apokalypse sv. Jána po tom, ako o nej prehovoril ústami proroka Izaiáša, a ukázal mi miesto, kde sa nachádza.“ Puritáni v 18. storočí prevzali jeho interpretáciu Ameriky ako Nového Jeruzalema. Podstatu nádejného vzťahu Európy k novému rajskému kontinentu zase nevyjadril nik lepšie ako nemecký filozof Hegel: na počiatku bol celý svet Amerika. Pre nás z bývalej východnej Európy je sentiment Ameriky ako zasľúbenej zeme splnených snov stále živý, hoci už s nostalgiou za víziou strateného raja našich bývalých túžob.
https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.G_8072
Rinff: Apokalyptickí jazdci. Okolo 1850
Rytina, papier, 20,6 × 12,7 cm. Zbierka SNG
https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.O_6825
Bohdan Hostiňák: Noc. 1998
Olej, plátno, 90 × 140 cm. Zbierka SNG
https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SGB.G_8945
https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SGB.G_8946
https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SGB.G_8947
Erik Binder: Apokalipt 01 – 03. 2002
Digitálna grafika, tlač, plast, 3 ks à 200 × 100 cm
Zbierka Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici
Ľudská zvedavosť a predstavivosť prináša v spojení so vzdelaním a schopnosťou nadhľadu nové a nové poznatky, ktoré nachádza pri hľadaní odpovedí na neznáme javy. Poskytuje nám aj schopnosť fantazírovať a snívať, čo však v minulosti často viedlo k tomu, že sa ľudia pre nedostatok vedomostí naučili zapĺňať znepokojivé a obávané oblasti nepoznaného mýtmi a poverami, ktoré viedli až ku kolektívne zdieľaným predsudkom a konšpiráciám.
V 16. a 17. storočí Európu zachvátil hon na čarodejnice, v ktorom bolo asi 50-tisíc ľudí mučených a popravených inkvizíciou za čarovanie a za spolčovanie sa s diablom. Trpeli najmä ženy, ktoré sa dostávali do rúk katov za skutky, ktoré im pripisovali poverčiví a nevzdelaní ľudia. Sadisticky vynútené svedectvá a priznania viedli k verejným popravám, ktoré mali okrem iného odradiť obyvateľov od slobodného a kritického zmýšľania. Využívali pritom ľudovú tvorivosť a náchylnosť pripisovať neznámym javom nadprirodzené príčiny. Tak sa aj bohatstvo motívov z rozprávkových príbehov prenieslo do hrozivej reality a stalo sa nástrojom na sociálne a cirkevné čistky. Obvinenie z bosoráctva bolo prostriedkom rýchlej a účinnej marginalizácie nepohodlnej osoby a demonštráciou moci cirkvi. V tomto období nebolo výnimočné vidieť dramatické divadlo exorcizmu vykonávané najmä na ženách, o ktorých sa verilo, že sú posadnuté démonmi, s rekvizitami ako farebný dym vychádzajúci z brucha či chrobáky lezúce z úst. To všetko sa dialo na pozadí najkrvavejšieho náboženského konfliktu v dejinách starého kontinentu – tridsaťročnej vojny.
V roku sa 1620 astronóm, astrológ a matematik Johannes Kepler (1571 – 1630), ktorý objavil, že planéty sa hýbu po elipsách, a definoval tri zákony planetárneho pohybu, presťahoval s rodinou z Linzu do južného Nemecka, aby viedol obhajobu svojej matky, obvinenej z čarodejníctva a spojenia s diablom. Vdovu Katharinu Keplerovú udali susedia v jej rodnom meste Leonberg v roku 1615, keď mala 68 rokov. Vyčítali jej svoje choroby a úhyn domácich zvierat, ako aj to, že sa premieňa na mačku. Nepomohla jej ani spojitosť so synovou prácou, najmä s jeho podporou kopernikovského modelu slnečnej sústavy a reformovaným náboženským postojom. O čarodejníckych procesoch v dejinách máme len obmedzené dôkazy. „V tomto prípade bolo možné rekonštruovať celý príbeh. To znamená, že môžeme použiť Katharinin prípad na prebádanie často prehliadanej otázky toho, ako tieto súdy ovplyvňovali jednotlivcov a rodiny v ostrom zábere a drásavom detaile,“ hovorí Ulinka Rublack, profesorka moderných dejín na St. John´s College v Cambridgei a autorka knihy The Astronomer and the Witch. Proces trval šesť rokov, z ktorých posledných 14 mesiacov strávila Katharina vo väzení pripútaná železnou reťazou k dlážke väzenskej cely. Vyhrážali sa jej mučením, aby dosiahli jej priznanie. Na jeseň v roku 1621 bola po úspešnej obhajobe prepustená, o šesť mesiacov však celkom vyčerpaná zomrela.
V roku 1609 dokončil Johannes Kepler svoje prvé dielo pravej science fiction s názvom Somnium (Sen). Vo svojom liste Galileovi ho popísal ako „lunárnu geografiu“. Mladý cestovateľ v jeho príbehu plnom symbolických obrazov pristál na Mesiaci a objavil tam lunárne bytosti, ktoré veria, že Zem sa otáča okolo nich, že vychádza a zapadá na ich nebi a aj názov Zeme je preto Volva. Predpokladajúc, že čitateľ vie, že Mesiac obieha okolo Zeme, naznačil Kepler kľúčový problém: že naša istota o pevnej pozícii Zeme vo vesmíre je práve taká pochabá ako viera lunárnych cudzincov v obiehanie Volvy okolo nich? Heliocentrická predstava vesmíru bola v rozpore s cirkevnou dogmou, že Zem je stredom vesmíru. „Prostredníctvom môjho snaženia je Boh oslávený v astronómii,“ napísal Kepler svojmu bývalému profesorovi teológie, v očiach inkvizície sa ale stala celá jeho rodina podozrivou.
Kepler žil vo svete, v ktorom bol Diabol skutočný a všadeprítomný. V minulom roku si ho pripomenulo významné medzinárodné podujatie elektronického a digitálneho umenia ARS ELECTRONICA 2020. Jeho témou boli Keplerove záhrady, aby upozornili na jeho interdisciplinárny spôsob myslenia, pretože „dokázal celkom prirodzene spájať svetonázor s poznaním a poetický prístup k svetu s matematickým“. Jeho spis Harmonices mundi (Harmónia sveta) predstavuje víziu, ku ktorej by sme sa „v časoch vysokého stupňa špecializácie a atomizácie poznania mali vrátiť“.
https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.O_74
Ján Rombauer: Čarodejnica. Okolo 1835
Olej, plátno, 71 × 56,5 cm. Zbierka SNG
https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:GMB.C_1291
Carl Barth: Portrét Keplera. Okolo 1780
Medirytina, papier, 16 × 11 cm. Zbierka Galérie mesta Bratislavy
https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.O_7022
Jarmila Mitríková & Dávid Demjanovič: Svätenie lunochodu zo série Slovenský vesmírny program. 2012
Pyrografia, akryl, drevo, 180 × 125 cm. Zbierka SNG