Vypočujte si podcast Príbehy 20. storočia, ktorý pripravujeme v spolupráci s Aktuality.sk. Nájdete v nich príbehy pamätníkov z archívu Memory of Nations. Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.
Benjamin Abeles: Rodina mávala, mamičke tiekli slzy a už som ich odvtedy nikdy nevidel
Benjamín Abeles hovorí, že pochádza z takej asimilovanej židovskej rodiny, že mali židovské iba meno. Napriek tomu mu celú rodinu vyvraždili nacisti. Jemu samému sa podarilo odísť v rámci Wintonových transportov do Anglicka. Tam vyštudoval, pôsobil v RAF a neskôr v Izraeli sa stal svetovo uznávaným vedcom. Podcast nájdete tu. Podcastový kanál na Spotify
František Elston: Ľudia buď vyjadrovali hysterickú lásku, alebo hovorili: Vy ste sa v Anglicku mali dobre, ale čo my?
František Elston sa narodil v Prahe v asimilovanej židovskej rodine ako Epstein. Meno si zmenil neskôr v Británii, aby lepšie zapadol do prostredia, našiel si ho podľa telefónneho zoznamu. Jeho otcovi sa podarilo pre neho získať falošný rodný list, a preto sa dostal s Wintonovými transportmi do Anglicka. Po maturite nastúpil k letectvu, slúžil pri 313. perute.
Pri havárii lietadla bol vážne zranený a utrpel trvalé poškodenie zraku, ktoré jeho leteckú kariéru významne obmedzilo. Po vojne sa vrátil znova do Československa, z jeho početnej rodiny prežil iba otec. V máji 1948 emigroval so svojou ženou do Anglicka, pracoval ako stomatológ. V roku 1989 sa vrátil do Československa. Podcast nájdete tu. Podcastový kanál na Spotify
Naďa Köhlerová: Manžel sa nevrátil včas zo zahraničia a ŠtB nám nedala pokoj 20 rokov
Nadi Köhlerovej lekár pri narodení prorokoval skorú smrť, keďže sa narodila veľmi maličká a slabá. Niet divu – jej mamička nevidela dva roky slnečné svetlo a trpela podvýživou. Od roku 1942, kedy mala nastúpiť do židovského transportu, sa ukrývala v pivnici pred nacistami. Lekár sa, našťastie, mýlil. Z Nade vyrástla silná a temperamentná žena, ktorá ustála mnoho životných skúšok. Na jednej strane chránila manžela a celú svoju rodinu pred Štátnou bezpečnosťou, na strane druhej jej od muža chýbala podpora. Podcast nájdete tu. Podcastový kanál na Spotify
Imrich Gablech: Rusák vytiahol pištoľ a priložil mi ju k spánku
Pilot Imrich Gablech sa narodil 4. novembra 1915 v slovenskom Hrachovišti. 7. júna ako prvý Slovák spolu s ďalšími tromi pilotmi odletel zo Slovenska do Poľska. Spoločne s ďalšími poľskými i československými letcami bol nedaľeko rumunských hraníc zatknutý Červenou armádou. Prežil dva roky v sovietskom gulagu. Po vypuknutí vojny sa dostal do Anglicka. Pri jednom z cvičných letov prežil tzv. black-out – výbadok vedomia. Zo zdravotných dôvodov prestal lietať a stal sa dispečérom na letisku. V roku 1949 bol vyhodený z armády. Následne ho 4-krát vyhodili zo zamestnania. V roku 2005 vyšla na Slovensku jeho životopisná kniha. Imrich Gablech dosiahol hodnosť plukovníka a je držiteľom mnohých vyznamenaní a medailí. Zomrel 16. októbra 2016. Podcast nájdete tu. Podcastový kanál na Spotify
Ján Pauliny: V civile to bolo horšie ako v bani
Takmer celý život Jána Paulinyho bol poznačený nepriazňou režimu, ústrkov a ponižovania si užil naozaj veľa aj keď bol naozaj schopný človek vo svojej oblasti, zootechnike, a mal aj manažérsky talent. Ten naplno uplatnil až po revolúcii, keď sa, už na dôchodku, stal starostom rodnej Dobrej Nivy. Podcast nájdete tu. Podcastový kanál na Spotify
Karol Dubovan: Desať rokov som tajne prevážal náboženskú literatúru veriacim na Slovensko
Kresťanské hodnoty sa nezhodovali s hodnotami totalitného systému minulého storočia. Spoločenská a politická situácia pokrivili mnoho charakterov a poznačili našu spoločnosť. Prežívanie náboženstva a žiť kresťanský život pod dohľadom štátnej moci bolo veľmi náročné. No našťastie sa našli aj takí, ktorí aj v tej ťažkej dobe dokázali nielen kresťanstvom žiť, ale šíriť ho aj medzi ďalších ľudí. Podcast nájdete tu. Podcastový kanál na Spotify
Jolana Blau: Môj život bol bohatý, veľa som prešla, prežila, ale nakoniec som skončila v New Yorku
Zo židovskej rodiny pani Jolany Blau sa počas holokaustu zachránila len ona, jej matka a babička. Spolu s matkou prežili koncentračný tábor v Terezíne a po vojne začali nový život v Prahe. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa sa však Jolana rozhodla svoj domov opustiť znova. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Vlasta Tarábková: Zaživa ho zahrabali v našej záhrade a v noci sme počuli stony a krik
Druhú svetovú vojnu obyvatelia osady Trstená spočiatku ani nepociťovali. Niečo sa začalo diať až v roku 1944, kedy sa v neďalekom Kunerade začala formovať Partizánska brigáda M. R. Štefánika pod velením Viliama Žingora. Krutosti vojny sa k ľuďom v osade dostali až vypuknutím Slovenského národného povstania koncom leta 1945. Vtedy sa v Strážovských vrchoch a v obciach pod Kľakom začali vyskytovať rôzne partizánske skupiny. Hoci bola Vlasta len malé dievča, pamätá si nielen na zlobu nemeckých vojakov, ale aj na častokrát bezohľadné správanie sa partizánov. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Stanislav Hlučka: Vrátili sme sa, no nik nám nechcel veriť
Stanislav Hlučka bol počas 2. svetovej vojny členom československej zahraničnej armády a príslušníkom RAF, vojenského letectva britských ozbrojených síl. Ako vojenský letec sa zapojil aj do SNP, no aj napriek tomu bol v roku 1948 zatknutý a vo vykonštruovanom súdnom procese odsúdený na 5-ročný trest odňatia slobody. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Jozef Hercz musel prisahať vernosť Slovenskému štátu, ale bojoval v čs. Armáde pri Tobruku
Narodil sa na Východnom Slovensku. V roku 1935 zmaturoval a šiel študovať medicínu do Prahy. V roku 1939 sa po uzavretí vysokých škôl vrátil domov, do novovzniknutého Slovenského štátu, kde bol odvedený do pracovných oddielov, kde slúžili najmä Rómovia a Židia.
Rozhodol sa emigrovať do Palestíny, na vysťahovaleckej lodi vyplával z Bratislavy v roku 1940 a zažil príbehy ako z dobrodružného filmu. Po stroskotaní lode boli zachránení Britmi a Josef bol následne internovaný v egyptskom väzení v Alexandrii.
Po prepustení vstúpil v máji 1941 do československej armády v Alexandrii a bojoval pri Tobruku pri Dunkerque. V roku 1946 si dokončil štúdiá na lekárskej fakulte a o rok neskôr prešiel na chirurgické oddelenie nemocnice Na Bulovke, kde pracoval až do svojho odchodu do dôchodku. Podcast nádete tu. Podcastový kanál na Spotify
Michal Šebeň: Pamätám si, ako apinko prišli a povedali „Tak a teraz už nemám ničoho!“
Michal Šebeň sa narodil na Salaši pri Uhrovci v roku 1931. Po vypuknutí SNP sa na salaši začali objavovať partizáni. Jeho brata Adama odviedli do armády, avšak dezertoval a pridal sa k partizánom. Michal zažil odsun vojakov nemeckej armády z Uhrovskej doliny. Jeho rodičia museli odvádzať vysoké kontingenty, nútili ich vstúpiť do družstva. Zostali však na Salaši ako zamestnanci. Jeho súrodenci si museli nájsť iné zamestnanie. Michal vyštudoval strojnícku priemyslovku, oženil sa, pracoval v Tatrovke v Bánovciach nad Bebravou. Po auguste 1968 mal problémy v zamestnaní, neskôr sa zamestnal v Bratislave. Po revolúcii v roku 1989 išiel do dôchodku, vrátili sa do Bánoviec a reštituovali Salaš. Michal napísal knihu o rode Šebeň a histórii Salaša. Pravidelne sa na mieste stretáva celá veľká rodina. Podcast nádete tu. Podcastový kanál na Spotify
Margita Naďová: My sme vtedy ako deti neriešili, či je niekto Žid alebo „Nežid“
Ako vnímala toto tragické obdobie v našej histórii detskými očami Margita Naďová? Podcast nájdete tu. Podcastový kanál na Spotify
Albín Jankulík: Keď Nemci nenašli žiadnych partizánov, tak si ich jednoducho vyrobili
Mladí slovenskí muži však už v tom čase rukovali do zložiek Slovenskej armády, ktoré po boku nacistického Wehrmachtu bojovali na východnom fronte proti Sovietskemu zväzu. Krutosti vojny sa k ľuďom v osade dostali až vypuknutím Slovenského národného povstania.
Albín Jankulík mal v tom období deväť rokov a pamätá si na vypálenie Hornej Strednej. Nemci si celú udalosť zaznamenávali kamerou a použili ako súčasť týždenných propagandistických správ. Podcast nájdete tu. Podcastový kanál na Spotify
Z detského raja do pekla holokaustu. Edita Grosmanová z prvého transportu Židov
25. marca si pripomenieme mimoriadne smutné výročie. Pred 82 rokmi odišiel zo Slovenska prvý dievčenský židovský transport. Vypravili ho z Popradu do koncentračného tábora Auschwitz.
V marcové dni krátko po sebe odišli viaceré transporty. V úplne prvom transporte bolo tisíc mladých žien. Do októbra 1942 bolo z územia ľudáckej slovenskej republiky vyvezených takmer 58 000 obyvateľov židovského pôvodu. Ďalších 13 000 bolo deportovaných po potlačení Slovenského národného povstania.
Deportácie a hrôzy holokaustu neobišli ani slovenských Židov, ktorí sa počas vojny, po arbitráži ocitli na maďarskom území.
Edita Grosmanová je jednou z troch žijúcich Sloveniek z prvých transportov. Manželka scenáristu oscarového filmu Obchod na korze Ladislava Grosmana zažila strašné veci, ktoré sú pre nás úplne nepredstaviteľné. Prežívala krásne detstvo, a zrazu, z ničoho nič, prišlo peklo. Dnes o tom hovorí pokojným hlasom a mrzí ju jedine to, že v spoločnosti sa zasa zdvíha násilie a extrémizmus. Podcast nájdete tu. Podcastový kanál na Spotify
Alica Chladeková dosiahla historické športové úspechy, ktoré však komunisti prehliadali
Alica Chladeková, rodená Grofová, je naša najúspešnejšia stolná tenistka. Mnohonásobná reprezentantka Československa bola vypočúvaná a sledovaná Štátnou bezpečnosťou. Počas celej svojej úctyhodnej kariéry bola frustrovaná pomermi v slovenskom stolnom tenise. Podcast nájdete tu. Podcastový kanál na Spotify
Anna Ďurišová: Každé ráno jsem nosila Franklovým teplé mléko
Pani Anna Ďurišová zažila 2. svetovú vojnu ešte ako dieťa. Bola svedkom toho, ako postupne odvádzali členov jej blízkej židovskej rodiny, aj ako sa obyvatelia jej rodnej dediny museli vysporiadať s nemeckými a neskôr rumunskými vojakmi. Rodina zažila ťažké časy komunistami nanútenej kolektivizácie a vysokých kontingentov. Podcast nájdete tu. Podcastový kanál na Spotify
Felicitas Babušíková: Aj po tých rokoch ma dokáže dojať krásna jazda
Bratislavská rodáčka Felicitas Babušíková sa po štúdiu na Prírodovedeckej fakulte UK chcela venovať vedeckej kariére v oblasti biochémie. Po bratovej emigrácii na západ v roku 1969 ju však vtedajší režim prinútil zmeniť plány a po vlastnej krasokorčuliarskej reprezentácii sa popri civilnom zamestnaní v zdravotníctve úspešne presadila ako uznávaná rozhodkyňa Medzinárodnej korčuliarskej únie. Pani Felicitas je i zakladateľkou Memoriálu Ondreja Nepelu. Podcast nájdete tu. Podcastový kanál na Spotify
Alžbeta Brodyová: To, čo je vo filmoch o koncentračných táboroch, je hrozné len preto, že ste to nezažili
Alžbeta sa narodila v Šuranoch. Začala chodiť do meštianskej školy v rodnom meste až do svojich 15 rokov. V marci 1944 bolo vytvorené Šuranské židovské geto, kde ju umiestnili aj s jej rodinou. V júni 1944 celú rodinu deportovali do Komárna, následne do Košíc, a odtiaľ do Osvienčimu. V roku 1944 bola Alžbeta aj s matkou transportovaná do továrne v Sudetoch. V roku 1945 umrela Alžbetina matka, keď ju vyhodili k železničnej trati, kam hádzali odpad z továrne. Alžbeta si zobrala za manžela Andreja Brodyho a žili v Nitre. Spolu s manželom sa presťahovali do Izraela, kde sa im narodili dve deti. Podcast nájdete tu. Podcastový kanál na Spotify
Milada Cábová: Nasadli sme do vlaku a tým pre nás skončil kus života
Milada Cábová prežila krásne detstvo v Lidiciach, ale vypálenie obce jej zmenilo život. Deportovali ju aj s matkou do pracovného tábora Ravensbrück, kde so šťastím prežila strašné podmienky a v čase konca vojny aj pochod smrti. Prežili obe. Hovorí, že až keď sa jej narodili vlastné deti pochopila, aká strašná bola strata lidických matiek – 82 ich detí nacisti zavraždili a prežilo len 17. Podcast nájdete tu. Podcastový kanál na Spotify
Václav Čeřovský odmietol ísť s komunistami, tak ho poslali na sedem rokov do lágra
Ešte počas štúdia architektúry dostal Václav Čeřovský vysoké štátne vyznamenanie, Československú Jánošíkovu medailu, za svoju činnosť v partizánskych oddieloch na konci nacistickej okupácie. Kvôli kresťanskému presvedčeniu ale odmietol stranícku kariéru, ktorú mu ponúkali komunisti. Nasledovalo vyhodenie zo školy a nakoniec päť rokov v jáchymovských lágroch. Štúdium dokončil až koncom šesťdesiatych rokov. Podcast nájdete tu. Podcastový kanál na Spotify
Ľubomír Ftáčnik hral s najlepšími šachistami sveta
Ľubomír Ftáčnik sa narodil v Bratislave v roku 1957 ako druhé dieťa z jednovaječných dvojčiat. Vyštudoval fyziku pevných látok, ale v tejto brandži nikdy nerobil, celý život sa živil šachom. Od 13 rokov hral šach v bratislavskom klube Slovan. V roku 1977 vyhral juniorské majstrovstvá Európy a stal sa juniorským majstrom sveta, V roku 1980 sa stal veľmajstrom v šachu. Je štvornásobným majstrom Českloslovenska. Sedemkrát sa zúčastnil na šachovej olympiáde. Do roku 2003 sa pravidelne nachádzal vo svetovej stovke. Dnes učí ľudí z celého sveta šach. Podcast nájdete tu. Podcastový kanál na Spotify
Ján Zachara: Nikto z nás nerozumel pojmu sláva
Ján Zachara je najstarším žijúcim Slovákom, ktorý vyhral olympijské zlato. V časoch studenej vojny mal ako československý boxer možnosť cestovať do štátov západného bloku. Bolo to počas doby, keď súťaženie a športovú konkurenciu priamo podnecovalo politické napätie. Povojnový šport sa ešte v mnohom odlišoval od dnešného profesionálneho zápolenia. Podcast nájdete tu. Podcastový kanál na Spotify
Michal Kaňa: Tajné údaje som si šifroval do krížoviek mládežníckych časopisov
Michal Kaňa, syn slovenských vysťahovalcov, ktorí sa usadili v srbskej Vojvodine, sa počas štúdia teológie v Ríme stal vďaka svojmu juhoslovanskému pasu tajnou spojkou Ríma s cirkvou na Slovensku. V rokoch 1978 až 1983 odovzdával tajné informácie a prevážal náboženskú literatúru, ktorá bola v tom čase v Československu zakázaná. Vyšetrovali ho v Československu, Juhoslávii i Rakúsku. Podcast nájdete tu. Podcastový kanál na Spotify
Albín Berky: Keď mi brali pas, hovorili, že už nikdy nebudem cestovať
Bývalý režim a okupácia v roku 1968 vyštvali z domova množstvo talentovaných ľudí. Medzi nimi bol aj muzikant Albín Berky, ktorý môže o sebe bez preháňania povedať, že je jedným zo zakladateľov hudobného školstva v Austrálii. Síce sa cítil byť súčasťou bratislavskej scény, ale túžba po slobode bola silnejšia. Podcast nájdete tu. Podcastový kanál na Spotify
Ervín Schönhauser: Prežitie šoa bol boží zázrak
Po potlačení SNP bola Ervinova rodina v septembri 1944 deportovaná do koncentračného tábora v Seredi. Ervín a jeho brat – dvojča mali 4 roky. So šťastím sa vyhli transportom do Auschwitzu, svoje si užili v Terezíne. Celá rodina prežila a vrátila sa do Topoľčian, kde Ervín ako päťročný zažil 24. septembra 1945 pogrom na židov. Pozornosť ŠtB si neskôr „užil“ kvôli emigrácii bratov, aj kvôli svojmu pôvodu mal sťaženú kariéru. Od svojich 56 rokov sa profesionálne venoval spevu židovských piesní. Podcast nájdete tu. Podcastový kanál na Spotify
Imrich Kružliak: V Slobodnej Európe sme mohli písať voľne
Niektoré príbehy 20. storočia odrážajú paradoxy doby a zaznamenávame aj takéto príbehy. Imrich Kružliak počas Slovenského štátu slúžil ľudáckej propagande, ale musel si zažiť svoje, aby sa postavil na správnu stranu dejín a stal sa jedným z prvých redaktorov Rádia Slobodná Európa. Bol tiež jedným z najvýznamnejších exilových literátov. Podcast nájdete tu. Podcastový kanál na Spotify
Magdaléna Štefanová: Treba vedieť prijímať radosť zo života
Silná emigračná vlna po auguste 1968 a v rokoch bezprostredne nasledujúcich zasiahla všetky vrstvy československej spoločnosti. Tí, ktorí prekračovali hranice na západ, volili zvyčajne nemecky hovoriace krajiny, západné Nemecko a Rakúsko, prípadne Švajčiarsko. Emigrácia do Talianska nebola príliš častá. Štatistiky hovoria, že počas dvoch rokov po auguste 1968 odišlo zo socialistického Československa okolo sedemdesiat až osemdesiat tisíc Čechoslovákov. Väčšinou to boli mladší ľudia, obyčajne vzdelaní, ktorí mali odvahu začínať v cudzine znova a nebáli sa ťažkých začiatkov. Až do jesene 1969 boli hranice na západ viac-menej otvorené, utekalo sa okrem iného aj cez vtedajšiu Juhosláviu. Jednou z čerstvých absolventiek vysokej školy, ktorá sa rozhodla emigrovať touto cestou do Talianska, bola aj Magdaléna Štefanová. Podcast nájdete tu. Podcastový kanál na Spotify
Karol Fako: Mal som rád, keď druhí dávali góly
Hokejový pamätník a bratislavský rodák Karol Fako patrí k najstaršej generácii slovanistov. Povojnový šport mal ešte ďaleko k modernému profesionálnemu súťaženiu a ani postavenie športovcov nebolo také rentabilné ako dnes. Napriek obdivu fanúšikov a uznaniu verejnosti sa aj tí najlepší mohli poľahky dostať do nemilosti štátnych orgánov. Fako je svedkom doby, keď ani úspešní hokejisti nemali istotu, že nebudú strhnutí prívalom dejín. Podcast nájdete tu. Podcastový kanál na Spotify
Josef Nový: Rusi sa na letisku správali ako doma a mali obrovskú spotrebu zdrojov
Josef Nový sa narodil v Čechách, ale väčšinu života prežil na Slovensku. Dlhé roky sa venoval fotografii a tiež lietal na vetroňoch a servisoval leteckú elektroniku. 21. augusta 1968 zdokumentoval inváziu vojsk Varšavskej zmluvy v Žiline. Raz si ho pri fotografovaní na letisku všimli a len šťastnou súhrou náhod to nedopadlo zle. Filmový materiál mal dlhé roky odložený v hadici od vysávača a fotografie zverejnil až po Nežnej revolúcii. Podcast nájdete tu. Podcastový kanál na Spotify
Karel Šling: Brat musel napísať referát o tom, ako nášho otca odsúdili na smrť
Ak môžeme v československých dejinách hovoriť o dobe temna, potom sú to rozhodne päťdesiate roky 20. storočia. V tom čase dochádzalo zo strany komunistického režimu k prenasledovaniu, perzekúciám a vraždeniu nevinných ľudí.
Toto je aj príbeh Karla Šlinga. Narodil sa 29. apríla 1945 v Londýne Matka bola Angličanka, Otto Šling bol Čech židovského pôvodu. Obaja boli presvedčení komunisti. Po vojne sa rodina presťahovala do Československa. Otec ako krajský tajomník KSČ v Brne spoluorganizoval „Víťazný február“. V roku 1952 bol odsúdený v antisemitskom procese s Rudolfom Slánskym a ďalšími na trest smrti. Matka bola väznená medzi rokmi 1950 a 1953. Karel s bratom Janom strávili tieto roky v detských domovoch. Všetci boli komunistami doslova prinútení k odchodu do Británie, Karel tam odišiel posledný, po podpise Charty 77. Podcast nájdete tu. Podcastový kanál na Spotify
Jan Dorúšek: Mal priateľa, volal sa Gabčík
Keď mal Ján Dorúšek 18 rokov, jeho najlepším priateľom bol Jozef Gabčík. Áno, ten slávny Jozef Gabčík, legendárna postava druhého odboja, parašutista z výsadku „Anthropoid“, účastník operácie, ktorá zlikvidovala Heydricha. S Jozefom Gabčíkom prekročili hranice, lebo túžili bojovať v zahraničnom odboji. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Zdenka Koláriková: Bolo to strašné. Vojská našich „spojencov“ prišli v noci ako zlodeji
Zdenka Koláriková vyrastala v rodine, ktorá už od tridsiatych rokov minulého storočia verila myšlienkam komunizmu. S manželom Michalom v roku 1968 verejne prejavili nesúhlas s okupáciou Československa a následne sa stali obeťami normalizácie: stratili zamestnanie i možnosť pracovať vo svojom odbore, boli vylúčení z komunistickej strany, ich synovia mali problémy s prihláškami na stredné i vysoké školy. Napriek tomu svoj postoj nikdy nezmenili a pohybovali sa v slovenskom disidentskom prostredí. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Alexander Burger: Keď som si ľahol na moste, želal som si, aby som sa už nezobudil
Alexander Burger prežil pestrý život. Narodil sa v obci Ratkovské Bystr, odišiel tzv. balkánskou cestou do Francúzska, v libanonskom Bejrúte bol odvedený do československej armády. V Marseille nastúpil ako vojak 1. československej divízie. Zúčastnil sa obrany Francúzska, odplával z juhofrancúzskeho prístavu Séte do Liverpoolu, zúčastnil sa obliehania Dunkerque pri meste Bourbourg. Hovoril, že nebol naivný a stále rátal s tým, že vojnu neprežije. Keď sa vrátil domov, uvedomil si, že nemá žiadnu kvalifikáciu. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Liana Hanusová: Škoda každého zmareného života
Zdravotná sestra Liana Hanusová si už nepamätá, či bola v službe práve to popoludnie 16. januára 1969, keď sa svetom rozletela šokujúca správa, že na hornom konci Václavského námestia sa polial benzínom a potom zapálil dvadsaťročný študent histórie na Karlovej univerzite Jan Palach. Spomína si na prvé aj posledné stretnutie s ním. Pracovala vtedy na oddelení popálenín v Legerovej ulici. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Jehuda Bacon: Mohol som opäť plakať. Bol som znova človekom
Jehuda Bacon prežil iba vďaka súhre neuveriteľých náhod a ako dieťa prežil najväčšie peklo, aké si človek môže predstaviť. Napriek tomu sa z neho stal svetoznámy výtvarník a svedčil v procesoch proti nacistom (na titulnej fotografii proti Adolfovi Eichmanovi). Už ako 13-ročný bol deportovaný do geta Terezín a previezli ho do vyhladzovacieho tábora Osvienčim-Březinka. Bol jedným z tzv. Birkenau Boys, ktorí robili táborový servis a na vlastné oči videli najväčšie zverstvá. V januári 1945 sa zúčastnil na pochode smrti. Po vojne žil na zámku Štiřín, v ozdravovni založenej Přemyslom Pitterom. Na jar 1946 odišiel do Palestíny. V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše band. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Dalibor Norský: Povedal som si, že z Frenštátu odídu ruskí vojaci ako prví. A dokázali sme to!
Komunisti zariadili Daliborovi Norskému komplikovaný osud. Jeho sestra bola v 50. rokoch 9 rokov väznená z politických dôvodov a on sám, napriek tomu, že bol veľmi šikovný študent, mohol sotva zmaturovať. Keď prišla revolúcia, žil už dlhšiu dobu vo Frenštáte pod Radhoštěm, kde bola veľmi veľká ruská posádka. Ako zakladateľ miestneho Občianskeho fóra si povedal, že z ich mesta odídu nenávidení paraziti ako prví z bývalých sovietskych satelitov. A dokázal to, úplne mimo aktivít Michaela Kocába, ktorého v tom čase ani nepoznal. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Tomáš Radil: Ten dym – to sú tvoji príbuzní
Rozprávanie profesora Tomáša Radila pre Post Bellum sa od iných svedectiev líši. Zatiaľ čo väčšina pamätníkov popisuje svoj životný príbeh, profesor Radil hovorí o svojej životnej téme. Popri svojej profesii neurofyziológa sa paralelne zaoberal holokaustom ako všeobecným fenoménom, ktorý zasiahol, ovplyvnil a zmenil životy miliónov ľudí vrátane jeho vlastného. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Milan Kužela: Učili ma, že čo si naozaj myslím, to mám povedať
Milan Kužela je hokejovou legendou, dres s jeho menom v súčasnosti tróni v Sieni slávy slovenského hokeja. Takmer celú kariéru strávil v bratislavskom Slovane, pre fanúšikov „belasých“ je symbolom jeho zlatej éry. Napriek nespornému talentu to za komunizmu ako športovec nemal ľahké. Mnohým ležal v žalúdku práve kvôli rozhodnutiu nevstúpiť do strany. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Emil Boček: Havária hneď po štarte končieva smrťou, mal som veľké šťastie
Emil Boček bol jeden z najmladších československých pilotov, pôsobiacich v RAF. Zúčastňoval sa bojových akcií pri sprievodoch spojeneckých bombardérov nad Európou a pri útočných akciách na nemecké pozície. Počas svojho operačného pôsobenia uskutočnil 26 operačných letov a nalietal vyše 73 hodín. Našťastie, po nástupe socializmu sa ho zvlášť nedotkol pohon na príslušníkov britského letectva. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Hedviga Bôriková: Mŕtvym vojakom som vyberala z náprsných vreciek legitimácie, aby sa nezničili krvou
Obaja Hedvigini rodičia boli zapojení do odboja, otec bol v horách, mama šila biele obleky pre partizánov. Sama Hedviga pôsobila ako partizánska spojka, nosila správy a skrývala na určenom mieste. Na jeseň 1944 rodičia v dome na povale skrývali Židov. Gardisti odviedli Hedviginho otca na výsluch do Bánoviec, bol podozrivý z pomoci odboju. Ona sama zažila neuveriteľné zverstvá nacistov a ľudákov ako dvanásťročné dievča. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Alexander Stavrovský: Vedel som, že tu nemáme budúcnosť
Dejiny komunistického Československa poznajú tisícky prípadov, keď sa jeho občania rozhodli ilegálne prekročiť hranice a hľadať šťastie v cudzine. Pre mnohých ľudí nebolo inej cesty, než nadobro emigrovať z krajiny ovládanej diktátom jednej strany. K tomu sa odhodlal aj Alexander Stavrovský s manželkou Juditou. Ako utečenci dostali možnosť začať nový život v Spojených štátoch. Začiatky v cudzej krajine však mali pre slovenského robotníka ďaleko od idyly. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Pavol Foltýn: Na Slovensku sme sa nenaučili tolerovať jeden druhého
Rodičia Pavla Foltýna pochádzajú zo židovských rodín z Jelšavy a z Revúcej. Až ako dospelý sa postupne dozvedal o traumatických zážitkoch svojej matky, ktorá prežila koncentračný tábor i pochod smrti. Otec sa počas 2. svetovej vojny dostal do pracovného tábora na Ukrajine a potom v Jelšave a neskôr sa zapojil partizánskeho odboja. Už po revolúcii odišiel so svojou rodinou do Izraela, kde aj momentálne žije a považuje ho za svoj domov, aj keď Slovensko má rád. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Yuri Dojc: Fotografia mi dala možnosť urobiť si pamiatku na ľudí
Mnoho z nás si možno ani neuvedomuje, aká dôležitá môže byť práca fotografa. Či už sú to fotografie zaslúžilých vojakov, ľudí preživších holokaust alebo akýchkoľvek hrdinov doby. Sú najkrajšou pamiatkou, vďaka ktorej si ich môže pripomínať každá nasledujúca generácia. S úctou a pokorou, tak ich fotografuje Yuri Dojč. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Zuzana Sternová: Som tu, lebo tu nikto iný nie je
Zuzana Sternová sa narodila v Nitre v roku 1947 ako dieťa rodičov, ktorí prežili holokaust. Sama hovorí, že žije len vďaka tomu, že zomreli prví partneri jej rodičov. Dnes je jednou z najvýraznejších osobností slovenského stavebníctva a prvou profesorkou v odbore teórie a konštrukcií pozemných stavieb. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
David Sivor: Ja som v skrývaní videl hru na schovávačku, ale zachránilo mi to život
Do života Davida Sivora zasiahla 2. svetová vojna, keď bol ešte len chlapec. Viacerí členovia jeho rodiny boli deportovaní do koncentrákov, skončili tam i jeho matka a babička, ktoré sa, našťastie, z tábora v Terezíne vrátili. David prežil vo viacerých úkrytoch posledné vojnové mesiace sám, po vojne sa však rodina opäť zišla. Keď po krátkej chvíli slobody vystriedala v Československu fašistickú totalitu tá komunistická, sotva 15-ročný David odišiel do Izraela, kde sa s rodinou znova stretol až po dlhých 15 rokoch. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Tomáš Lang: Obete holokaustu sú obeťami hromadnej vraždy civilného obyvateľstva
Tomáš Lang osirel počas druhej svetovej vojny. Kým otec zomrel na východnom fronte v ruskom zajatí, život mamičky sa skončil počas pochodu smrti. Prejavy antisemitizmu ho sprevádzali aj v povojnovom období. Napriek tomu, že vyštudoval technický smer, dlhodobo sa vo svojej knižnej tvorbe venuje práve holokaustu a antisemitizmu. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Katarína Šimončičová: Ľudia by sa naozaj nemali báť
Katarína Šimončičová sa k ochrane prírody dostala vďaka náhodnej zmienke o existencii skupiny ochranárskych aktivistov združených v Slovenskom zväze ochrancov prírody a krajiny. V máji 1982 sa stala jeho aktívnou členkou a bola i pri tom, keď sa v novembri 1989 práve v tomto prostredí sformovalo občianske hnutie Verejnosť proti násiliu. Za svoje zásluhy pri ochrane prírody, monitorovaní výrubov stromov i angažovaniu sa v komunálnej politike získala v roku 2013 ocenenie Biela vrana. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Danielle Vago: 22. augusta sme sa mali vrátiť a 21. prišli Rusi. Domov sme sa nevrátili
Nielen preto, že niektorí príbuzní zahynuli, ale rodičia v strachu o svoje dcéry úplne vymazali svoju židovskú identitu a žili stále v strachu a úzkosti. Vymazanie židovstva však nepomohlo a v období v 50. rokov mal jej otec aj tak problémy. Mladučká Dana trávila s kamarátkou leto v zahraničí, keď prišli v auguste 1968 okupanti. Tým sa jej príbeh v podstate len začína. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Ernest Stredňanský: Najvyššou výsadou človeka je sloboda
Vyštudoval herectvo na konzervatóriu v Bratislave. Pôsobil vo viacerých slovenských divadlách, v Československej televízii režíroval slávne „televízne pondelky“. Pracoval v Rádiu Slobodná Európa v Mníchove a neskôr v Hlase Ameriky v USA. Je držiteľom ceny Emmy. Pre Ernesta Stredňanského bola najväčšou životnou traumou okupácia v roku 1968 a najvyššou hodnotou sloboda.
Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Gila Fatran: Bombardovanie jej zachránilo život
Izraelská historička Gila Fatran sa zaoberá holokaustom na Slovensku. Súčasťou jej práce je dokumentácia procesu postupného vyhladzovania Židov. Je tiež členkou komisie pamätníka Jad Vašem, ktorá udeľuje čestný titul Spravodlivý medzi národmi ľuďom, ktorí Židom pomáhali. Počas vojny na Slovensku spoznala oboje na vlastnej koži – s rodinou a neskôr sama sa skrývala, aby sa vyhla istej smrti, a prežiť sa jej podarilo aj vďaka pomoci cudzích ľudí. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Hilda Svátková: Vrátiť sa z Palestíny bolo najhoršie rozhodnutie mojich rodičov
Hilda Svátková sa narodila v Tel Avive ako Tehila Steinbergerová. V roku 1938 sa s rodičmi na naliehanie rodiny vrátili na Slovensko do Michaloviec. Pred transportami do koncentračného tábora od 1942 do 1944 jej rodinu chránila výnimka. Po potlačení SNP sa ukrývala s rodinou v bunkri nad Osrblím a po objavení bunkru nemeckými vojskami boli eskortovaní do väznice v Banskej Bystrici, kde len zázrakom prežili a neskončili v jame v Kremničke. A samozrejme, problémy so židovským pôvodom pokračovali aj po vojne. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Judita Stavrovská: Ako novorodeniatko zachránila život svojim rodičom
Judita Felediová sa narodila do židovskej rodiny a to ich malo stáť život. Vďaka tomu, že bola ešte úplne malá, sa však vyhli transportu do tábora smrti, aj keď rodičov neminul pracovný tábor v Novákoch, odkiaľ ich vyslobodilo vypuknutie SNP. Potom sa skrývali v horách a vďaka miestnym obyvateľom prežili druhýkrát. Židovský pôvod však nevedeli odpustiť ani komunisti a trpeli ním až do Pražskej jari. Po auguste 1968 s manželom emigrovali do USA. V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Boris Strečanský: Cieľom každého boja nemusí byť výhra
Medzi pamätníkov, ktorých príbehy dokumentuje Post Bellum, patria aj tí, ktorí „robili revolúciu“. Boris Strečanský patrí medzi jej nenápadných, ale o to dôležitejších aktérov. Bol členom koordinačného výboru študentov FiF UK, neskôr sa orientoval na celoslovenský štrajkový výbor študentov. Po revolúcii odišiel vo februári 1990 na štyri mesiace do USA ako študentský vyslanec. Do politiky nikdy nevstúpil, našiel sa v rozvíjaní Vysokoškolskej únie Slovenska. V roku 2002 spoluzaložil významné občianske združenie Centrum pre filantropiu. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Oskar Winkler: Týfus, týfus, všade týfus. Všade boli mŕtvoly
Oskar Winkler sa narodil v období, ktoré bolo pre židovských občanov vtedajšej ľudáckej Slovenskej republiky jedno z tých najtragickejších vôbec. Do obdobia tesne pred prijatím Židovského kódexu – právnej normy, ktorá ovplyvnila aj jeho život už v útlom veku. Prvej vlne transportov sa rodina pamätníka vyhla. Po vypuknutí Povstania a pred obnovením deportácií sa spolu s blízkymi ukrývali v bunkri v okolí Starej Ľubovne. Nemeckí vojaci ich však nakoniec v lesoch našli. Pamätník tak vo veku necelých štyroch rokov prežil útrapy koncentračného tábora. Príbeh v roku 2020 zaznamenal a spracoval Martin Rodák. V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Anton Pasternák: Otec sa domov vrátil z 10-člennej rodiny sám
Na životoch jeho rodičov a ich širokého príbuzenstva sa dá dokumentovať spletitý a tragický, neraz až paradoxný vývoj osudu židovského obyvateľstva v Európe v prvej polovici 20. storočia. Židovská obec v Komárne sa rozvíjala až do 40. rokov, mala asi 2 500 členov a tri synagógy. Miestni židia však neunikli osudu mnohých iných z viac ako polovice Európy. Transporty z Komárna smerovali do Osvienčimu a do mesta sa po vojne vrátilo len asi 250 ľudí, teda desatina pôvodnej komunity. Anton Pasternák sa narodil až po vojne, v roku 1948, ale z jeho rozprávania vieme, čo musela jeho rodina prežívať. Sám si užil svoje kvôli emigrácii brata. V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Irena Macsiczová Príkopská: U nás na dvore aj psy štekali len po maďarsky
„Darmo som zo starej, starobylej maďarskej rodiny, ja som Slovenka.“ Žena, ktorá sa narodila v Bernolákove, niekdajšom Čeklísi, a je živou svedkyňou osudov maďarského obyvateľstva na Slovensku. Vypočujte si podcast Príbehy 20. storočia, ktorý pripravuje Post Bellum v spolupráci s Aktuality.sk. Zažila slovenský štát, nútené vysťahovanie do Maďarska po vojne, komunistickú šikanu kvôli tomu, že jej otec bol úspešný majiteľ veľkej obuvníckej dielne. „Ja som sa tu narodila, tu som sa vydala, odtiaľ som odišla a sem som sa mohla vrátiť,“ hovorí. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Alica Weiszfeiler: Dodnes ma prepadajú úzkosti a strachy
Príbeh Alice Weiszfeiler dokonale zobrazuje vtedajšiu šialenú dobu. Narodila sa v roku 1933 v Moravskej Ostrave do rodiny slovenského pôvodu. V roku 1939 celú rodinu vyhnali z Moravy. V Bratislave žili neistý život – kvôli židovskému pôvodu. Na prelome rokov 1940 a 1941 sa presťahovali do Kežmarku, kde zažili silnejúci antisemitizmus. Ukrývali sa pred nacistami. V roku 1944 boli transportovaní do koncentračného tábora. Alica prežila koncentračné tábory Ravensbrück a Bergen-Belsen. Po štúdiu v Belgicku emigrovala do Izraela. Hudobné ukážky sú doplnené o tvorbu skupiny Mojše Band. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Eva Tokodi Adamík: Jej mama pomohla s emigráciou rodine, bola za to väznená
„Ja som taká, že keď nadávajú na Maďarov, tak som veľká Maďarka… Keď nadávajú na Slovákov, tak som veľká Slovenka.“ – To hovorí Eva Tokodi Adamík, príslušníčka maďarskej národnostnej menšiny žijúcej v Československu a dcéra veľmi odvážnej ženy, ktorá v neľahkých časoch pomohla v úteku za hranice rodine Reitmanovcov. Bol medzi nimi aj Ivan Reitman, známy režisér, tvorca filmov Krotitelia duchov a jeho pokračovania. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Samuel Vízner: Boli sme dvaja bratia a mali sme vojnovú sestričku
Pán Samuel Vízner bol počas vojny ešte malé dieťa a veľa si nepamätal. Matne si však spomínal, aj s pomocou rodinných fotografií, na „vojnovú sestričku“, ktorá s nimi žila. V roku 1999 – to už bol na penzii – našiel list z Izraela, vďaka ktorému trpezlivo a priam investigatívne zrekonštruoval nádherný príbeh. Jeho rodina, doslova riskujúc život, zachránila malé židovské dievčatko, ktorého rodičov sotva poznali. V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Marie Sidorová: Nepotrebovala som žiadnu hodnosť, mala som zdravotnícku uniformu
Keby si niekto príbeh Marie Sidorovej vymyslel, asi by ste ho označili za nepravdepodobný. Ale ona ho naozaj zažila. Vyrastala na Ukrajine, ako mladé dievča sa priatelila s prezidentom Masarykom, v čase vojny a povstania zachránila životy takmer 40 detí a ešte stihla robiť pre partizánov a sovietskych vojakov popri práci zdravotníčky aj v spravodajských službách. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Michal Čonka: Prežívali pri ohni pred spáleným domom, pol roka nevideli chlieb
Michal Čonka prežil rané detstvo v období druhej svetovej vojny. Vo svojom rodnom kraji vo východoslovenskej dedine Piskorovce neďaleko mesta Stropkov zažil strach o život, utrpenie, zimu a hlad. V januári 1945 spali vonku okolo ohňa, pretože ich chalupa bola vypálená. Po vojne sa rodina presťahovala do Čiech za prácou. Až tu sa Michal naučil čítať. Vyučil sa za strojného zámočníka a pracoval v ostravských hutách, neskôr ako vodič autobusu či lodník. V roku 1980 emigroval do Nemecka a dvadsať rokov strávil vo Frankfurte nad Mohanom. Michal Čonka je hrdý Róm a nikdy sa za to nehanbil. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Vlado Zboroň: Bola sila, že sme sa stretli práve my, bez hereckých škôl
V kultúre 90. rokov nebolo veľa takých ikon, ako divadlo Stoka. Jeho zakladajúcim členom je Vlado Zboroň, talentovaný herec so zaujímavým príbehom. Vlado sa narodil na Orave, kde kultúre a politike ľudia absolútne nevenovali pozornosť a stal sa hybnou silou jednej z najvýznamnejších alternatívnych scén na Slovensku. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Lea Schreiber: nikdy nehovorili o tom, čo sa nám stalo cez vojnu
Pani Lea Schreiber sa narodila v Dobšinej. Po prijatí protižidovských zákonov musela ako židovka prestúpiť do zvláštnej triedy vyhradenej židovským žiakom. Keď sa v Slovenskom štáte začalo otvorené prenasledovanie židov, jej rodine sa podarilo pred deportáciou do koncentračného tábora zachrániť útekom do hôr, neskôr sa ukrývali sa v dome istého železničiara. Hoci tieto dramatické chvíle prežila ako dieťa, dodnes si živo pamätá prežitú úzkosť a strach. O vojnových udalostiach však nehovorí ani so svojimi najbližšími. V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band https://mojseband.sk. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Milan Krajčovič, jáchymovský väzeň: Tú cestu som si vybral sám
V roku 1948 sa prvýkrát pokúsil o emigráciu. Uväznili ho na dva roky, ale z väzenia ušiel a tentoraz sa mu útek podaril. Prijal ponuku americkej armády, pôsobiacej v Nemecku niekoľkokrát vycestovať a aktualizovať dokumenty v tajných schránkach, za čo mu sľúbili azyl. Konfident, ktorý sa infiltroval k emigrantom, však zariadil, že ich skupinu chytili. Milan Krajčovič strávil trinásť rokov v najťažších pracovných táboroch – len preto, že chcel žiť slobodne. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Júliu Ševčíkovú komunisti vďaka viere vykorenili z rodnej krajiny
Dvaja jej súrodenci emigrovali a ona si to odniesla – nemohla študovať vytúženú medicínu a ostala zdravotnou sestrou. Zvykla si a bola šťastná. Ďalší čierny bod na jej kádrovom posudku bola jej viera v boha, ktorú vôbec neskrývala a ŠtB na ňu a jej rodinu poriadalo priamo hony. Tak, že museli opustiť čerstvo postavený dom a emigrovať so štyrmi deťmi. Júlii v Amerike chýbalo Slovensko a keď sa po smrti manžela v mladom veku vrátila, nosila zasa v srdci Ameriku. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Konštantín Nürnberg: Nenávisť voči Židom pokračovala, aj keď sa vrátili z koncentrákov
Konštantín Nürnberg, ktorý prijal hebrejské meno Yeshayahu Nir, sa narodil sa v Žiline a aj keď sa počas druhej svetovej vojny vďaka známostiam darilo židovskej rodine dlho vyhnúť deportácii, v roku 1944 ich všetkých odvliekli do koncentráku Aushwitz-Birkenau. Už iba s otcom sa dočkali oslobodenia americkou armádou v tábore v Buchenwalde. Dva roky po skončení vojny odišiel do vtedajšej Palestíny, kde zakladal prvý slovenský kibuc na území Izraela. Príbeh v roku 2017 zaznamenal Filip Pavčík a spracoval Richard Dubný. V podcaste bola použitá hudba skupiny Mojše Band. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Ladislav Kmetík: Keď som videl, čo sa deje, nemohol som sa len prizerať
Ladislav Kmetík bol človek, ktorý celý život žil v súlade so svojim presvedčením. V rámci kolektivizácie 50. rokov jeho rodinu vyhlásili za kulakov, čím sa dostala do existenčnej krízy. V období invázie vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 sa naplno zapojil do letákových protestných akcií a formovania tajnej odbojovej činnosti, čo mu zničilo kariéru. Po nástupe normalizácie bol zatknutý za letákovú kampaň. Napriek tomu, a tiež vďaka svojej viere a skvelé, žil pokojný a vyrovnaný život. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Paulína Dubeňová: Každý pomáhal ako vedel. Ja som vedela piecť chlieb, tak som piekla
Počas Slovenského národného povstania Každý partizánom pomáhal ako vedel. Paulína Dubeňová vedela piecť chlieb, tak ho piekla. Za svoj život upiekla tisícky chlebov a zasadila asi toľko stromov. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Leo Žalio bol francúzskym partizánom
Leo Žalio sa narodil v roku 1923 v mestečku Vianne v juhozápadnom Francúzsku. V 20. rokoch bola v Čechách veľká nezamestnanosť, čo donútilo Žaliových rodičov, pôvodom z Južnej Moravy, odísť v roku 1921 za prácou do Francúzska do mesta Vianne, kde sa vtedy zakladala skláreň. Jej riaditeľ, pôvodom Čiech, urobil vo svojej bývalej vlasti nábor. Leo teda prežíval detstvo vo Francúzsku. A práve tu sa pridal k partizánskemu odboju. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Anna Bergerová: Moja puberta – to bola nenávisť k nacistom
Keď počas 2. svetovej vojny obsadili nemeckí vojaci dom, v ktorom žila Anna Bergerová, spolu s matkou a sestrou utiekli a pridali sa k partizánskemu oddielu Čapajev. Tu pôsobila Anna ako ošetrovateľka, obe sestry pracovali aj ako spojky, tajne prenášali muníciu a získavali informácie pre odboj, do ktorého sa zapojili viacerí členovia ich rodiny. Spolu s partizánmi prežili 3 ženy aj pretrhnutie nemeckého frontu a spojenie s Červenou armádou pri Kalinove, prvej oslobodenej dedine. Ako ošetrovateľka pomáhala mladučká Anna nielen partizánom, ale aj raneným vojakom vracajúcim sa z frontu a väzňom prepusteným z koncentračných táborov. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Alexander Bachnár: Deportovať sa nedáme, budeme sa brániť
Príbeh Alexandra Bachnára by sme dnes mohli označiť ako akčný: Pochádzal z veľmi chudobnej topoľčianskej židovskej rodiny, podarilo sa mu prežiť transport, v koncentračnom a pracovnom tábore v Novákoch sa zúčastnil ozbrojeného odboja, po vypukutí SNP so svojimi spolubojovníkmi prevzali moc a išli bojovať do povstania – tu viedol židovskú partizánsku skupinu, zloženú zo svojich spoluväzňov. A to je ešte stále len časť príbehu. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Štefan Horský: V auguste 1968 sme si plnili základnú povinnosť – informovať
Rozhlas Štefana Horského sprevádzal vo všetkých dôležitých momentoch života. Už ako dieťa sedel počas druhej svetovej vojny s celou rodinou pri rádiu a počúval Londýn, Moskvu, Bratislavu alebo Viedeň, ktorú bolo v Devínskom Jazere pri hraniciach s Rakúskom počuť najlepšie. Vtedy ešte netušil, že ako šéfredaktorovi spravodajstva v Československom rozhlase mu práve živé vysielanie v roku 1968 zmení život natoľko, že sa už k mikrofónu ako reportér nedostane. Napriek tomu jeho láska k rozhlasu vydržala a prežil v ňom viac ako tri dekády života. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Tereza Wiesnerová: Zmysel pre humor je moje šťastie
Tereza Wiesnerová spolu so sestrou ako jedna z mála spomedzi topoľčianskych židov prežila holokaust. Dodnes má na ruke vytetované číslo z Osvienčimu, hoci viacerí židia si ho dávajú odstrániť. ,Môj dermatológ povedal, že je to hrdosť,´ hovorí plynule po slovensky bez prízvuku žena, ktorá už šesťdesiatšesť rokov žije mimo Slovenska. V roku 1949 sa totiž s príchodom komunizmu a kvôli stále prítomnému antisemitizmu s manželom rozhodli zo Slovenska odísť. Rozpráva s úsmevom, no dodáva, že vnútri to má úplne inak. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Katarína Lokšová-Ráczová: Olympijské hry v Mníchove v roku 1972 zmenili svet
Pani Katarína Lokšová-Ráczová sa narodila do zmiešanej maďarsko-židovskej rodiny. Jej otec, Oliver Rácz, vyznamenaný titulom Spravodlivý medzi národmi, zachránil počas 2. svetovej vojny pred deportáciou do koncentračného tábora niekoľko ľudí, medzi ktorými bola aj Katarínina matka. Rodičia podporovali svoju dcéru v športe a Kataríne učaroval šerm, ktorému sa zasvätila celý svoj život.
Mimoriadne úspechy dosiahla ako niekoľkonásobná majsterka Československa, ktoré reprezentovala na mnohých medzinárodných súťažiach, ale aj na 3 olympiádach. Po ukončení vrcholovej kariéry sa venovala výchove mladých šermiarskych talentov, ďalej aktívne pracovala v olympijskom hnutí a stala sa zakladateľkou slovenského Klubu fair play a národnou ambasádorkou pre šport, toleranciu a fair play Rady Európy.
Eva Karvašová: Vždy môžeš povedať nie. Aj eštebákovi
Eva Karvašová sa narodila v roku 1932 v Piešťanoch v rodine lekárnika. Prenasledovaný bol jej otec a tiež prvý aj druhý manžel. Otec sa angažoval v protifašistickom odboji, zatiaľ čo dievčina partizánom napájala kone.
Jej prvého manžela poslali komunisti do väzenia za poburovanie a druhý bol perzekvovaný ako nepriateľská osoba. Eva Karvašová si teda na pokojný život nikdy nezvykla. Keď jej však ŠtB ponúkala „lepší život” výmenou za spoluprácu, rázne odmietla. Druhým manželom Evy Karvašovej bol známy dramatik Peter Karvaš, ktorý mal po odmietnutí sovietskej invázie v roku 1968 zákaz písať a vyučovať.
Magdaléna Vášáryová: Chcem žiť v režime, kde ľudia nemusia byť hrdinami
Už v detstve si užila, čo to znamená „pozornosť“ ŠtB. Známa herečka a diplomatka Magdaléna Vášaryová je vyštudovaná sociologička a na hereckú dráhu ju nasmerovalo to, že jej komunisti zakázali akademickú kariéru.
Po tom, čo sa rozlúčila s herectvom, zažila priam thrillerové príbehy ako prvá porevolučná veľvyslankyňa Československa v Rakúsku. Samozrejme, zažila aj konflikty s Vladimírom Mečiarom.
Juraj Stern: To, čo urobili naši záchrancovia, si nedokážem vysvetliť
Profesor Juraj Stern prežil holokaust, komunizmus, politický tlak zo strany ŠtB a v 90. rokoch sa neváhal postaviť ani Vladimírovi Mečiarovi a jeho politike, ktorá zo Slovenska spravila „čiernu dieru Európy“, ako nás v tom čase nazvala bývalá americká šéfka diplomacie Madelaine Albrightová.
Marianna Krajčírová: Legendárna gymnastka, ktorá nosila medaily z vrcholných súťaží
Marianna Némethová, rodená Krajčírová, je nositeľkou mnohých vzácnych titulov a právom jej patrí oslovenie športová legenda, gymnastka Slovenska 20. storočia či majsterka Československa.
Pani Marianna, ktorá svoj život zasvätila gymnastike, je tiež živým dôkazom toho, že keď sa túžba, cieľavedomosť a vytrvalosť stretnú s tvrdou prácou, aj zdanlivo nemožné veci sa stávajú realitou.
Magda Stančíková: Počas vojny sa tri roky ukrývali, neskôr im život ničili komunisti
Magda Stančíková patrí medzi ľudí, ktorí mali za druhej svetovej vojny zomrieť kvôli ich židovskému pôvodu.
V perzekúciach potom pokračoval komunistický režim, ktorý jej bezdôvodne zobral milovaného manžela na celé tri roky a zničil mu zdravie.
Ivan Kamenec: Nenarodil som sa do dobrej doby. Rodiny boli prenasledované aj za svoj pôvod
Bol rok pred vypuknutím 2. svetovej vojny, a on ako dieťa so židovským pôvodom, sa dostal do veľmi zložitej situácie, na konci ktorej si musel aj s rodičmi doslova zachraňovať holý život sedemmesačným pobytom v bunkri v lese. Ivan Kamenec je prvý historik, ktorý sa u nás začal venovať téme holokaustu.
Rodičia Emílie Sasinovej ukrývali Židov, aj keď ich to mohlo stáť život
„V byte sme počas vojny žili desiati. Z toho štyria boli ukrývaní Židia,“ spomína Emília Sasinová na život počas vojny. Jej rodina sa musela presťahovať po tom, ako časť slovenského územia pripadla Maďarsku. Väčšinu života prežila v Nitre, kde spoločne s rodičmi ukrývali v dome celkovo šiestich Židov. Štyroch nich odviedli do koncentračného tábora, vrátil sa jediný. Emília bola po revolúcii v roku 1989 v Izraeli, kde sa jej dostalo uznania za pomoc Židom.
Sláva Melečková: Komunisti jej zobrali lásku, manželstvo aj domov
Stanislava Melečková, ktorej celý život hovorili Sláva, a československý hádzanársky reprezentant Igor Bielik boli krásny zaľúbený pár. Po roku 1968 emigrovali, v Austrálii sa zobrali a presťahovali sa do Izraela. Sláva cítila potrebu vrátiť sa do Československa navštíviť svojich rodičov, lebo si myslela, že to zmení ich odmietavý vzťah k jej manželovi. Komunistický režim vo fáze začínajúcej normalizácie však zabránil návratu za manželom. Veľká láska bola zničená. Aj takéto komorné príbehy hovoria o obrovskej neľudskosti režimu, ktorému nebolo nič sväté.
Ján Zavarský: svetový scénograf, ktorého zamkli za železnou oponou
Ján Zavarský patrí medzi najvýznamnejších slovenských scénografov. Neoddeliteľnou súčasťou jeho života bola revolta proti režimu, následkom ktorej mu zobrali pas na 6 rokov a nemohol ísť ani do susedného socialistického Maďarska. Mimoriadne významná je jeho spolupráca s kultovým Divadlom na provázku.